Ján Babarík
Toto nie je výkrik. Toto je článok.
Už nefajčím štvrtý, slovom ŠTVRTÝ, deň! Ale mám krízy ako sviňa. Aj teraz. Dopil som kávu a čo sa Janovi zachcelo? To čo sa mu prisnivuje od pondelka - cigaretu. Urobil som si ešte čaj. Kúpil som si očisťujúci. Myslíte, že očisťuje? Prd makový. Ale na Silvestra si zapálim. Hovorte si čo chcete, ale na začiatku som to povedal jasne: do Silvestra, potom sa uvidí. Po Novom roku máme ísť na drevenicu na Kysuce, uctiť si Svätú Tácku. To ani tam žeby som akože nemal? Čo by si Tácka pomyslela? Že som nejaký slaboduchý nezbedník. Ale týmto sa nevyhováram, ani si nestaviam mostík. Len upresňujem veci - na Počiateku bolo slovo, že do Silvestra. Tak teraz nebude mlčanie Jahnátek a tvárenie sa, že slovo nebolo. Jamais dosvedčí. Do Silvestra vydržím, aj keby mi malo pľúca rozdrapiť. Potom sa uvidí.