Eva Babitzova
Rómsky problém – niekoľko poznámok z inšpiratívnej cesty po rómskych osadách
Neexistuje jednoduché riešenie rómskeho problému. Existuje množstvo postupných krokov, vedúcich k zlepšeniu situácie.
Strávila som svoj doterajší profesijný život v biznise a v médiách. Som človek, ktorého zaujíma a trápi stav sveta a krajiny, kde žijeme. www.evababitzova.skhttps://www.facebook.com/evababitzova Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Neexistuje jednoduché riešenie rómskeho problému. Existuje množstvo postupných krokov, vedúcich k zlepšeniu situácie.
Ak dnes v spoločenskej diskusii zaznieva, že je potrebná zmena politiky na Slovensku, nemôžeme obísť jednu zásadnú tému. Zmenu volebného systému zo súčasného „Mečiarovho“ jedného volebného obvodu.
Slováci sú hrdý národ. Keď nemajú byť na čo hrdí, sú frustrovaní, sklamaní a rezignovaní. A pritom je v našich dejinách výnimočný štátnik, na ktorého by sme mali byť hrdí výnimočne, a to stále.
Diskusia o povinných kvótach pre hranie slovenskej hudby sa odohráva na amatérsko - emocionálnej úrovni a diskutujúci akosi nerešpektujú, že existuje aj odborný pohľad. Rádiá vedia a majú presne zmerané nielen koľko, ale aj akej slovenskej hudby poslucháči chcú. A všetku im ju hrajú. Však prečo by poslucháčovi, o ktorého všetky bojujú, hrali niečo iné ako to, čo chce? Zo zábavy, či v rámci celosvetového slobodomurárskeho sprisahania proti Tublatanke a Elánu?
Dostávam strach. Mám pocit, že vo svete, ktorý nás obklopuje sa niečo prudko mení a my sa z pohodlia žaby v teplučku prizeráme. Prizeráme sa tomu, ako na námestiach slovenských miest protestujú proti nášmu členstvu v NATO ľudia so sovietskymi vlajkami, kým v susednej krajine státisíce ľudí trpia v dôsledku vojny vyvolanej „návštevou“ spriatelených vojsk.
Moja krátka skúsenosť s pokusom o reštart niekdajšieho lídra pravice mi priniesla zistenie, ako zle na tom slovenská politika je. Realita vytvára vlastný slovník. Ten hovorí sám za seba, sémantika nepustí. Ak teda niekde pri parlamente, či úrade vlády alebo v drahej reštaruácii odpočujete pánov baviacich sa o Indiánoch a vývare, vedzte, že to nie sú skauti :-).
Včera sa na jednom pódiu stretli dvaja ľudia. Na pohľad dva úspešné príbeh, v svojej podstate však nemôžu byť rozdielnejšie. Podnikateľka roka a minister Pavlis.
Už sme si tak nejako zvykli na to, že Slovenská republika sa v najrôznejších rebríčkoch krajín umiestňuje na najhorších miestach. A to nie len v tvrdých ekonomických dátach, ale napríklad aj v počte úradníkov na obyvateľa, úrovni škôl, vlastne kam sa pozrieme. Dobré meno Slovensku robia jednotlivci, originálne nesystémové projekty a osobné hviezdne výkony.
To, že sú voľby pre nás čoraz viac utrpením, ako možnosťou využiť svoje demokratické právo, je nepopierateľná vec. Veta neviem, koho voliť je dilema, ktorú rieši najmä pravicový volič už roky. Menej ako dvojtretinová účasť v parlamentných voľbách je viac menej štandardom, no a 13-percentná účasť v eurovoľbách nepotrebujú žiaden komentár. Napriek tomuto nezáujmu voliča nepovažujem úvahy o zavedení volebného práva od 16 rokov za šťastné.
Rozhodli sme sa. Keďže sa postupne tieto informácie začínajú medializovať, dovoľte mi poskytnúť vám aspoň základnú informáciu o tom, že v najbližších týždňoch predstavím prípravný výbor nového politického subjektu.
Komunálne voľby nemohli mať jasnejší výsledok. Voliči poslali súčasné pravicové strany do histórie. Nemá v tejto chvíli zmysel rozoberať Smer, ani riešiť, prečo toľko nezávislých a či skutočne nezávislí sú. To, čo sa stalo je, že pravicový volič prestal veriť pravicovým stranám.
Od revolúcie ubehlo 25 rokov a dožila jedna politická generácia. Sme svedkami toho, ako sa postupne obsah politiky celkom vyprázdnil a stratila sa jej podstata. Správu vecí verejných má v rukách partia politikov, ktorí sa stratili v boji o moc, utopili v intrigách a všemožnými spôsobmi sa poprepájali s biznisom.