Veronika Bahnová
Len trochu sa schladiť - fotografie
Tropické horúčavy nedajú dýchať, najlepšie je pri vode alebo pod ľadovou sprchou a možno i týchto pár fotiek osvieži :-)
Návštevnosť sledovaná od 18.07.2012 Zoznam autorových rubrík: Potulky po Rakúsku, Komunita v čakárni, Potulky po Slovensku, Potulky po Francúzsku, Island a Faerské ostrovy, Potulky po Škótsku, Potulky po Belgicku, Potulky po Škandinávii, Potulky po Česku, Potulky po Holandsku, Potulky po Alpách, Potulky po Chorvátsku, Potulky po Nemecku, Potulky po Svätej zemi, Sny o lietaní, Čas spomienok, Virtuálna babička, Keď mám radosť, Staré stromy, Flóra, Fauna, Rok pod Malými Karpatmi, Fotopríbehy, Kamene, Ako na to,...takto...?, Fotografie, Spoločnosť mojimi očami, Básničky k fotografii, Bišonik, Krajina mojimi očami, Odporúčam, recenzie (film, div, Potulky po Bulharsku

Tropické horúčavy nedajú dýchať, najlepšie je pri vode alebo pod ľadovou sprchou a možno i týchto pár fotiek osvieži :-)

Mraky nám stále nedajú pokoj. Visia nad nami a hrozia dažďom. Chytá ma depka a tak snívam. Vybrali sme sa pozrieť na svet tam hore. A tu je pár fotopohľadov s nohami v oblakoch. Možno aj Vám prinesú úsmev na tvár.

Kde bolo, tam bolo vznikla jedna bublina. Bola som pri tom. Priniesla som obrázkovú reportáž o tom, ako si to s nami ľuďmi užívala.

Dnes cestou do práce a z práce som sa zastavila na okraji ciest a urobila som pár záberov z polí a lúk pod Malými Karpatmi. Slniečko na chvíľu zasvietilo, mraky sa skryli. Fotografie ponúkam na spestrenie posledných upršaných dní. Možno prinesú kúsok optimizmu aj bez slov :-)

Impresie tohto jara som si zaznamenala a pár z ních ponúkam

Pod Materhornom sme sa stretli s vrabcami "dojíždečmi". Keď sme dojedli obed, bez strachu prileteli na stôl a stali sa našimi spolustolovníkmi. Podarilo sa mi ich zachytiť v akcii a tu je malý fotopríbeh.

Pár rokov je odvtedy, čo som liezla po kopcoch Waliských Álp a kochala sa pohľadmi na Materhorn. Obrazy strácajú farbu, spomienky však ostali. Ponúkam pár čiernobielych fotografii bez slov. Možno Vás budú inšpirovať na letné túry i letnú lyžovačku. Lokalita Zermat, Švajčiarsko.

My dôchodcovia sme za každú špatnosť . Moja mama sa hrdo hlási k 81 rokom a ja potichu hovorím, že som čerstvá 60-tnička. Obe sme čulé dôchodkyne s dobrou predstavivosťou. A tak sme na priedomí preberali možnosti realizovania zákona o vlastenectve, ak by bol uplatnený na dôchodcov.

Dnes opäť snežilo. Jar sa vzdialila. Vtákov treba nakŕmiť. Sýkorky, glezg, stehlíci, brhlík sa zlietali a ja som fotila. Pár fotiek je aj pre Vás, snáď potešia aj bez slov :-)

Jazda autom tejto zimy nám dala asi všetkým zabrať. Zajazdila som si do práce a z práce na cestách I. a II. triedy, po diaľniciach i po väčších mestách. A fotila som, pretože cesta autom má svoje čaro. Možno Vás niektoré z fotografii a môj ženský pohľad zaujmú.

Zima pod Malými Karpatmi bola bohatá na sneh. Sneh pokrýva všetko, čo nie je podstatné pre dojem, sneh v mojom vnímaní nemá štruktúru, je prostriedok, ktorý mi umožňuje prostredníctvom fotografiky zvýrazniť to, čo moje oči, možno dušu, emócie ovplyvňujú...

Na Troch kráľov sme sa zobudili do zasneženého rána pod Malými Karpatmi. Posledný voľný deň bolo treba využiť na malú túru. Zabárali sme sa do čerstvo napadaného snehu, ktorý neprestával padať. Fotoaparát mám vždy pripravený, veď každá prechádzka prinesie pár milých prekvapení, podobne ako táto...

Prinášam pár záberov z dnešných dní prírody pod Malými Karpatmi.

Priniesla som 52 fotografii a pár slov. Ak máte trpezlivosť a chuť zaspomínajte so mnou na rok 2009.

Ranná hmla nás vytiahla na výlet do Malých Karpát. Z hmly sa vynárali kontúry hradu. Strmou lesnou cestou, sme z Plaveckého Podhradia po polhodine, vystúpili k hlavnej bráne. Zrúcanina Plaveckého hradu nás privítala otvorenou náručou v tomto jesennom čase. Hmla striedavo vystupovala a strácala sa v údolí. Odhaľovala a zahaľovala okolité karpatské kopce a vrchy.

Haiku je tradičná japonska poézia. V súlade s jej formou mám tri krátke riadky na to, aby som opísala zážitok, skúsenosť, emóciu,... Slová haiku pripájam k fotografiám, lebo tie boli na začiatku a vyvolali osobnú spomienku...

Nostalgia dokáže robiť divy. Vyvolané spomienky sú niekedy tak silné, že človek cíti vôňu pečených zemiakov, vníma ich horúcu chuť rozohrievajúce premrznuté telo... To všetko sa mi opäť vybavilo, keď som fotila zábery dnešných polí a lúk. A tak verím, že i vy si zaspomínate na časy, keď ste mali čierne sadze okolo úst.