Veronika Bahnová
Tiché rána pod Malými Karpatmi
Po búrlivých politických dňoch prichádzajú opäť pokojné, všedné dni. Moje dnešné ráno však nebolo celkom obyčajné....po dlhej dobe som siahla po fotoaparáte a pár nových záberov Vám ponúkam.
Návštevnosť sledovaná od 18.07.2012 Zoznam autorových rubrík: Potulky po Rakúsku, Komunita v čakárni, Potulky po Slovensku, Potulky po Francúzsku, Island a Faerské ostrovy, Potulky po Škótsku, Potulky po Belgicku, Potulky po Škandinávii, Potulky po Česku, Potulky po Holandsku, Potulky po Alpách, Potulky po Chorvátsku, Potulky po Nemecku, Potulky po Svätej zemi, Sny o lietaní, Čas spomienok, Virtuálna babička, Keď mám radosť, Staré stromy, Flóra, Fauna, Rok pod Malými Karpatmi, Fotopríbehy, Kamene, Ako na to,...takto...?, Fotografie, Spoločnosť mojimi očami, Básničky k fotografii, Bišonik, Krajina mojimi očami, Odporúčam, recenzie (film, div, Potulky po Bulharsku
Po búrlivých politických dňoch prichádzajú opäť pokojné, všedné dni. Moje dnešné ráno však nebolo celkom obyčajné....po dlhej dobe som siahla po fotoaparáte a pár nových záberov Vám ponúkam.
Na jednej z ulíc v Betleheme sa nachádza Jaskyňa mlieka. Podľa legendy Panna Mária sa tu schovala pri úteku do Egypta. Keď kojila dieťa, kvapka z jej mlieka padla na skalu a tá ostala biela. Vďaka legende sa jaskyňa stala cieľom mnohých matiek, ktoré tu prosia Pannu Máriu o dar života a o dostatok mlieka, aby mohli chovať svoje deti.
Betlehem je mesto narodenia Ježiša. Naše kroky viedli k jaskyni Narodenia Pána, ktoré v roku 160 po Kristovi bolo označené ako miesto jeho narodenia.
Opakuje sa to každý rok. Zakvitnú stromy pre krásu, pre radosť a keď sa nič zlého nestane i pre úžitok. Vyletia včely, drobný hmyz a začína opeľovanie, základ dobrej úrody. Záhradou sa šíria rôzne vône kvetov stromov. Je čas vyjsť von a fotografovať...
Dnes je pekný deň, prechádzkový. Na lúkach a v lesoch už vykúkajú prvé kvietky. Ožívajú machy na stromoch. Ešte sa k ním treba skloniť, aby boli lepšie vidieť. Občas kľaknúť na kolená, aby ich fotoaparát zachytil v detailoch. Dnes bola fajn prechádzka, aj keď som čas od času chodila kolenačky.
Dážď postupne zamŕzal. Koruny stromov, kríkov, trávy aj ploty sa obaľovali do ľadových kabátov. Nuž nedalo mi, vybrala som sa von a pár fotografii aj Vám priniesla.
Politická naivita alebo nezrelosť? Asi jedno aj druhé. Ale určite bezbrehá otvorenosť sa nedá uprieť poslancovi Matovičovi . Vďaka nemu sa dozvedáme o zákulisných parlamentných tančekoch.
Pri včerajšej prechádzke sme stretli rodinku mačiek strakatých. Oddychovali po dobrom obede a vyhrievali sa na slniečku spolu so snehuliakom. Vytiahla som fotoaparát, že si ich odfotím. Malé mačiatko pod stolom sa začalo predvádzať. Zadraplo sa o deku, točilo hore dolu, hojdalo sa a keď malo pocit, že pózovania bolo dosť, zakývalo nám na pozdrav, schúlilo sa do klbka a pokračovalo v obedňajšej sieste.
Nový rok priniesol hmlu pod Malé Karpaty. Dnes sa to zmenilo. Vyšlo slnko a presvietilo zasneženú zamrznutú krajinu. Nemohla som odolať. Vybrali sme sa na Bukovú po modrej značke smer Rozbehy. Nedošli sme až do cieľa, nohy akosi stuhli cez sviatky. Dve hodinky v prírode sme sa kochali pohľadom na krajinu a život v nej. Ak ste prechádzku nestihli, prejdite sa spolu so mnou...
Je skoro ráno. Na snehu s ružovým nádychom vychádzajúceho slnka beží srnka. Zastaví sa pri šťavnatom ihličí okrasného stromu. Je celý ohlodaný z predchádzajúcich návštev. Presúva sa k ďalšiemu a s chuťou sa pustí do konárov. Sledujem ju z obloka a zakričím: "Necháš ten stromček!" Spozornie, pozrie na mňa a zasmeje sa. Je dostatočne ďaleko od domu a vie, že jej nič nehrozí. Pokračuje ďalej v chutných raňajkách.
Snehová metelica bubnovala na okná. Zabielila stráne, polia, stromy. Vyšla som von. Pár stupňov pod nulou, studený prudký vietor. Túlala som sa pod Smolenickým zámkom. Fotila som so skrehnutými rukami. Fotoaparát si nevedel zvyknúť na chlad a prestal automaticky zaostrovať. Odolávali sme nárazovému vetru a snehovým vločkám narážajúcim do mojich očí a skla objektívu. Snáď sa nám podarilo zachytiť atmosféru dnešného rána.
Kdesi na jazere sezóna končí. Lístie sa farbí do čarokrásna. Vodná hladina je pokojná. Letné domovy stíchnu. Jeseň končí. Prichádza polčas prechodu do zimy. Iba týchto pár slov k náladovým fotografiám.
Celý rok prichádzajú na našu lúku. Keď stečie sneh z lesov a strání, objavia sa a spásajú zvyšky suchej minuloročnej trávy. Sychravé ani daždivé počasie ich neodradí. Na tento priestor si zvykli. Z jari do jesene sa preháňajú vo vysokej tráve. Občas lúku skosíme, tráva vyschne a vôňa sena privábi ich opäť k nám. Prichádzajú skoro ráno a podvečer. Občas nás skontrolujú, či nie sme moc blízko, a keď sa cítia bezpečne, pasú sa ďalej. Včera som ich opäť zbadala, odfotila a ponúkam pár fotografií z rôznych ročných období.
Spomienky na Paríž pomaly blednú. Farby obrazov už nie sú sýte. Keď listujem v albume dostaví sa zvláštny stav. Telo si pamätá, prejavuje znaky vzrušenia, radosti a únavy. To som prežívala vždy, keď som sa túlala sama po Paríži, s fotoaparátom a mapou v batohu na pleciach. Tak to bolo aj keď som sa vydala na horu umučených Montmartre (mons martyrium)
Náznak vychádzajúceho slnka vytvorilo farebnú žiaru na obzore. V údoliach sa krútila hmla medzi kopcami. Slnko prekukovalo čoraz viac a farbilo stráne. Ako bude na Liptovskej Mare? Zachytím rannú hmlu alebo som si neskoro privstala?
Môj pobyt v Tatrách sa nikdy nezaobíde bez návštevy Štrbského plesa. Prechádzka okolo zrkadliacej sa vodnej hladiny mi prinášala čas na pokojné rozjímanie. Pred tromi rokmi som však odtiaľ utiekla. Buchot, rámus prichádzajúci zo staveniska nad jazerom mi všetku chuť zotrvať tam dlhšie zobral. A tak som i tohto roku prichádzala na moje tatranské obľúbené miesto s malou dušičkou. Napokon som ostala a fotila.
Je čas padania lístia. Rána sú chladné a rosa vystupuje v podobe hmly k zubatému slnku. Mám rada jeseň, jej farby ale i ticho. To ticho objavujem nielen na opustených lesných cestičkách ale i na menej obvyklých miestach, tam kde sezóna už skončila.
Ráno Tatry zahaľuje hmla. Vydávame sa na výlet. Smer Východne Tatry k najväčšiemu plesu pod skalnatým Mníchom.
Nová nábrežná štvrť Bratislavy, Eurovea, je priestor pre ľudí, pre oddych, pre relaxáciu,...Je ďalším pekným kúskom hlavného mesta, kde sa oplatí zastaviť. Prinášam fotografie, pár mojich pohľadov na toto miesto.