Radovan Bajer
Železnice na Slovensku? Stredoeurópsky socialistický skanzen!
Čoskoro sa aktivuje článok o vysokorýchlostnej trati, ktorá bude obsluhovaná rýchlovlakmi TGV do Viedne a Budapešti. Slovnesko tam zaradené nie je. Prečo?
Som človek, ktorý má rád Bratislavu. Mám rád industriálne pamiatky a všetko čo sa týka priemyslu. Som Ružinovčan, mám rád prírodu a ľudí. Rád im pomáham a chcem pomáhať. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Čoskoro sa aktivuje článok o vysokorýchlostnej trati, ktorá bude obsluhovaná rýchlovlakmi TGV do Viedne a Budapešti. Slovnesko tam zaradené nie je. Prečo?
Moja vina, moja vina, moja preveľká vina..... Mám ísť teraz do kostola a žiadať o odpustenie? Prečo? Pretože som prejavil svoj názor?
Máme po župných voľbách. Prebehli demokraticky, chvalabohu. Ale samozrejme neostalo to bez reakcií či v novinách alebo tu na blogu. Možno sa budem opakovať, ale tiež prispejem svojím pohľadom a názorom na danú vec, pretože medzi riadkami vidím veľa zlého. Ale nie vďaka Kotlebovi.
Dnes prebehla v Bratislave akcia, ktorej cieľom bolo ukázať, že tento národ má už pokrk zlodejov a farizejov vo vláde, vláde ktorú sme si zvolili a ktorú môžeme odvolať. Môžeme, len to by Slovák musel chcieť. Iba večer sa dozvie zo správ a médií, že sa niečo opäť udialo v hlavnom meste. Čo tam nemajú v tom hlavnom meste nič na práci?
Nedávno ma pobúrila správa o vyhlásení predsedu vlády pána Fica, že Bratislava nie je Slovensko a troška tú informáciu zaobalil. Najprv som sa z chuti zasmial, ale neskôr som si začal uvedomovať veľmi dôležitý fakt-skutočnosť, ktorý ako rodený Bratislavčan začínam pociťovať.
Vážený vodič a nevodič, Vážený polovodič. Do rúk sa Vám práve dostali nové pravidlá cestnej premávky pre Bratislavu a okolie. Dúfam, že Vám bude nápomocná a verím, že si z nej zoberiete nielen ponaučenie, ale poskytne Vám cenné rady ako sa správať v hlavnom meste a na čo si dávať pozor. Táto príručka je rozdelená do kategórie chodec a šofér. Na začiatok pojmy: 1. Vodič - homo sapiens inteligentus driverus 2. Polovodič - homo sapiens nervozus kolonus kiksus 3. Nevodič - homo sapiens amaterus
Myslím teda som. Latinský výraz, ktorý bol upravený, ale myslieť ešte neznamená, že mám aj vyhrané. V akej súvislosti to spomínam? Homo sapiens sapiens, človek rozumný - moderný. Ono by sa to malo upraviť na homo sapiens sapiens felicitas. Pre tých, čo nevedia latinsky alebo sa im to nechce gúúúgliť to znamená šťastie. Rozumný so šťastím.
Nedeľa. Niekto ju trávi v nákupnom centre, iný pri telke, ďaší zas oslavujú volebné úspechy alebo zapíjajú žiaľ z prehry. Ale niektorí z nás vybehli do prírody, do mesta alebo len tak niekam von. Tento čas som využil aj ja a rozhodol som sa s Vami podeliť o pár fotiek z prechádzky okolo Dimitrovky, Žabieho Majera a Predmestia.
Starý most (pôvodne: Most Františka Jozefa, Franz-Josef-Brücke, Ferencz József-híd, po prvej svetovej vojne Štefánikov most, po druhej svetovej vojne Most Červenej armády) je najstarší (ešte stojaci) most cez Dunaj v Bratislave. Most bol postavený v rokoch 1889 – 1890 a bol pomenovaný po vtedajšom rakúskom cisárovi, uhorskom kráľovi, etc. Františkovi Jozefovi I., ktorý sa slávnostného otvorenia osobne zúčastnil. Išlo o kombinovaný most pre cestnú, železničnú a pešiu dopravu. Pred oslobodením mesta koncom druhej svetovej vojny (3. apríla 1945) bola ustupujúcou nemeckou armádou oceľová časť zničená a jeden pilier bol poškodený. Po obsadení Bratislavy sovietskymi vojskami postavila Červená armáda a jej nemeckí vojnoví zajatci dnešný most. Hoci bol vtedy zamýšľaný ako dočasné riešenie, používa sa tento most dodnes.
Kde bolo, tam bolo, bolo malé červené kráľostvo, kde sa liala protekcia a sypali úplatky. V tom kráľostve vládol alipaša a 83 statočných. Proti nim stáli zoskupenia a hordy opozičníkov. Mlátili sa hlava nehlava, urážali sa, osočovali, konšpirovali a tomu všetkému sa prizerali kupci dvoch veľkých obchodných karaván. A samozrejme nesmiem zabudnúť na ľud. Ten úbohý ľud.
Nie je tomu tak dávno, čo sa objavil článok o snahe niečo zmeniť, keby bol znovu zvolený za župana. A tak som sa rozhodol aj ja napísať body, ktoré by som riešil, keby som bol....
Tento príbeh sa dotýka nezamestnanosti okrajovo. Je to o niečom, čo už medzi nami nie je alebo čoskoro nebude. Blížia sa dušičky, a ako niektorí veríme v niečo nadprirodzené, duchovné, tak aj stavby majú svojho ducha. Svoju energiu, ktorá tu ostane, aj keď ich zbúrame. A preto si takto uctím ja staré továrne. Spomienkou na ne prostredníctvom tohto článku.
Tak a je to tu zas. Voľné pokračovanie na tému zamestnania na Slovensku. Tak či onak, stále som neprišiel na to, aký ma byť nový uchádzač o zamestnanie. Je to nový typ človeka? Homo-sapiens-idealus? Možno by som to zmenil na Homo-sapiens-analus, pretože Slovensko je v oblasti uchádzania sa o prácu v zadnej časti tela.
Každá cesta má svoj začiatok a koniec. Na tej ceste stretneme zaujímavé veci, čo nás oslovia a ostanú v nás. Toto nieje reklama. Toto je môj postreh, môj príbeh.
Voľné pokračovanie na tému znižovania nezamestnanosti, funkčnosti tohto štátu a podnikateľského prostredia a iné zaujímavosti o tom a tamtom.
Dnes bude písať na tému podnikania na Slovensku, a prečo práve táto téma? Nechcel som písať, ale moje srdce už našepkávalo, aby som sa podelil s Vami o skúsenosť a teda o nemilé prekvapenia slovenských podnikateľov. Toto berte ako recenziu a tých čo sa toto týka ako námet na zmenu.
Tento článok nie je o industriále, nie je to oslava 1.mája ako v období socializmu. Je to irónia, možno posledný výkrik, možno smiech cez slzy. Je to o tom, ako človek ku mne moc blízky po skončení vysokej školy dopláca na byrokraciu sociálneho štátu menom Bangladéš... Pardon.. Slovensko... Myslíte si, že sa to Vás alebo Vás alebo Vás netýka? Týka. Nás všetkých..
Po dlhej odmlke som opäť naspäť s takým menším príbehom, ktorý sa začína a končí na území Bratislavy. Troška si chcem zaspomínať na Dimitrovku. Nebudem a nechcem konkurovať skvelým článkom o Dimitrovke alias Istrocheme Tomáša Dérera. Spomeniete si na tie články? Umierajúca fabrika a genius loci. Môj príbeh je taký zabudnutý a verím, že aj prostredníctvom tohto článku vo Vás zbudím záujem a pátranie po starých fotografiách.
Dlhú dobu som nepísal, povedal som si: Veď načo? Buď sa nič prevratné nedeje, dovolenka sa len blíži a nafotiť nejaký ten pekný industriál sa len chystám. Ale život to nie je len práca, život je aj troška zábavy a preto som sa rozhodol včera po veľmi dlhej dobe navštíviť kino. Veľmi dlhá doba je široký pojem, tak to zúžim asi na dva roky. No a keďže s mojimi priateľmi sme si prostredníctvom internetu vybrali konkrétny film, tak sme išli na istotu. Ale aké prekvapenie ma čakalo?
Vážený pán primátor, už dlhšiu dobu sledujem situáciu v našom hlavnom meste a výsledkom je frustrácia, beznádej, apatia. Jednoducho zhrnuté, negativita. Prečo je tomu tak? Tento článok je adresovaný Vám, pretože nikto ma nechce vypočuť, každý odvracia tvár, hľadajú sa výhovorky, ktoré začínajú a končia spojkou „keby“.