Pokúšal som sa nájsť dobrý kompromis. Aby to nebolo náročné a aby sa to k báječnému indickému kari čo najviac priblížilo. Schválne som to urobil s mrkvou, jednak, aby vegetariáni neboli marginalizovaní :) a druhak samozrejme mrkvu v recepte môžete nahradiť čímkoľvek. Napríklad karfiolom...nooo dobre tak nejakým dobrým mäskom, najlepšie hydinovým, rybičkou, ale aj také chudé karé by sa šiklo. Boože a také jahňacie...tak a dosť, Dulgerov, ukľudni sa!
Pri mäsových náhradách odporúčam pridať aj rajčinový pretlak, ktorý sa mi do mrkvy až tak nepýtal, skôr tá sójovka, ale inak sú dobrý pretlak či pasírované rajčiny bežnou súčasťou indického kari. A vegáni môžu samozrejme ghí nahradiť buď originálnym orechovým olejom, alebo nejakým bežnejším rastlinným...
Čo potrebujeme:
Tak hlavne mrkvu. Veľa. Aspoň kilo a pol na 4 porcie. Potom je to červená cibuľa, trocha cesnaku, osminka masla (alebo hotové ghí), veľká konzerva kokosového mlieka a sójová omáčka.
No a samozrejme koreniny. Dnes nebudeme používať hotovú zmes na kari. Ja som použil kávovú lyžičku rímskej rasce, také isté množstvá kurkumy a koriandra. Kto chce, dá viac, ale menej nie. K tomu som pridal asi po tretine kávovej lyžičky muškátového orieška, mletej škorice a klinčeky. Tie koreniny, ktoré som nemal mleté, som dal naraz všetky do mažiarika a dobre roztĺkol. Všetko som to zmiešal dokopy, pridal trochu mletého čierneho korenia a máličko pomletých ostrých čili papričiek. Zároveň som si očistil a nastrúhal trochu čerstvého zázvoru (ďumbier). A moja vlastná zmes na kari bola na svete. Inak, pokiaľ si to chcete zjednodušiť, tak dobré kari má 4 hlavné ingrediencie. Rímska rasca, koriander, zázvor a kurkuma. Tie, keď si pozháňate a zháňanie je to teraz úplne jednoduché, tak máte základ pre dobré kari a keď už nič iné nedáte, prežijete aj bez toho. :)

Mrkvu očistíme a nakrájame na väčšie, nie však hrubé plátky. Cibuľu očistíme a na štrvtky poprekrajovanú ju nakrájame na pásiky. Cesnak očistíme a nakrájame na kúsky. Nech má to jedlo nejakú štruktúru.

A ideme variť. Ak nemáme originál ghí, je úplnou hračkou pripraviť si náhradu. Tu je presný postup, ktorý len vyzerá náročne. Inak v zásade pomaly necháme rozpustiť maslo vo vhodnej nádobe, varíme pozvoľna a pomaly ho zbavíme peny a neskôr aj vločiek bielkoviny. Potom ďalej zahrievame do požadovaného odtieňa jantárovej. Ja som sa s tým veľmi nekašľal. Vedel som, že ghí vzápätí použijem na restovanie mrkvy, ale kľudne ho môžete nechať aj viac povariť. Bude číre a také jantárové. A potom sa na ňom na rozdiel od masla dá aj vysmážať. Kurník, niekde som stratil obrázok, keď už bolo moje ghí viac vyčírené. :) Číril som však asi len 10 minút.

Do vhodnej veľkej teflonovej panvice, alebo woku s pokrievkou dáme ghí. A na ňom zľahla urestujeme koreniny a zázvor.

Potom vložíme mrkvu. Dobre premiešame a prikryjeme. Na strednom plameni necháme mrkvu karamelizovať asi 10 minút. Občas odokryjeme a premiešame. Mrkva dostane krasnú žltú farbu a bude púšťať vlastnú šťavu v malom množstve. Nepodlievame.

Potom pridáme cesnak a cibuľu, opäť prikryjeme a necháme karamelizovať ďalších 5 minút.

Pridáme kokosové mlieko, soľ a sójovku a zakryté dobre pomiešané dusíme ešte aspoň 10 - 15 minút. Potom by mrkva mala byť už mäkká. Ak je treba, pridáme trochu vody, ale len veľmi zľahka.

No a je to. Podávame s ryžou, bulgurom, kuskusom, či plackami. Veľmi to bolo chutné.
Na záver upozornenie. Ak čakáte návštevu a chcete si naozaj pochutnať, urobte si kari čerstvé. Tá úžasná aróma dlho nevydrží. Nie že by sa na druhý deň nedalo to kari zjesť, ale ten rozdiel bol značný. Holt niektoré jedlá, obzvlášť tie aromatické sa do druhého dňa nevylepšia. Skôr naopak. Inak osobne kašlem na silácke rečí gastronómov, ktorí tvrdia, že jedlo druhý deň, ohrievané je shit. Ja sa potrebujem najesť aj druhý deň a variť každý deň, to proste nedám. :) Jedlo skladujem bežne aj v mrazničke nabraté hotové porcie. Ale pozor, niektoré jedlá sú absolútne nevhodné na mrazenie (varené zemiaky) a nejedol som žiadne jedlo, ktoré by mráz vylepšil. Proste treba rátať s tým, že to bude na úkor arómy a chute. I tak je to však lepšie ako 'drátom' do oka, či jesť na obed tresku v majonéze prekladanú fašírkou a krumpľovým šalátom. Apropo, nič proti dobrej tresočke v majonéze a dobrému zemiakovému šalátu.
A teraz dobrú chuť od Medveďa.



Roman Dulgerov