Ono je zase pravda, že ja mám oproti politikom značnú výhodu. V zásade dávam a plním len sľuby, ktoré dokážem s prehľadom splniť. A nemusím s nikým súťažiť. :)
Ale aby som sa vrátil k receptu. Pár týždňov dozadu som uverejnil drobenkový koláč a sľúbil som, že sa pokúsim o slanú verziu. Keďže to dopadlo dobre, tu je...
Potrebujeme:
Na taký poriadny koláčový plech 600 g polohrubej múky, Heru, jeden prdopeč, tri poriadne veľké póry, dva balkánske syry (cca 500 g) tri vajíčka, dve veľké smotany, cca 100 g masla, soľ a môže, ale nemusí byť trocha kôpru či muškátového orieska do zálievky.
Tak a ideme na vec. Najprv si urobíme plnku. Póry očistíme a nakrájame, čo to dá. Riadne aj zo zelenej časti, veď začo sme platili? :) Masličko si môžeme prepustiť, alebo použiť rovno prepustene (ghi) z obchodu. Samozrejme môžeme sa na to aj vykašlať a použiť ho klasicky.
Zoberieme vhodnú panvicu s pokrievkou a pekne na tom masle nakrájaný pór podusíme.
Stačí len trocha vody na začiatku, aby sa pod pokrievkou vytvorila para a začalo sa dusiť. Tak o 10 minút nebude o čom...
Na rad prichádza nahrubo nastrúhaný balkánsky syr. Pomiešame, ignorujeme, že pustil šťavu a ochutnáme, aby sme vedeli upraviť slanosť.
Plnka je hotová. Ideme na cesto. 600 g múky, jeden prášok do pečiva, celá Hera, lyžička soli a jedno vajíčko.
Pekne vymiešame, pričom vznikne drobenka. Keďže tam nie je cukor, bude na pohľad suchšia. Čo vôbec nevadí a komu vadí, nech si tam šprtne trochu vody.
Pekáč, papier na pečenie, vysypať drobenku a podobne ako pri sladkej verzii, utľapkávať...
Na rad prichádza plnka. Kľudne ju tam kydneme aj s tekutinou a urovnáme:
Smotany vymiešame s dvomi vajíčkami, pridáme trošku kôpru, muškátového orieška, zľahka posolíme a nablemtáme na vrch. :)
No a už len trúba na 180 stupňov a cca 40-50 minút zapekať.
A rada na záver. Tento koláč sa úžasne vylepšil odstátim. Takže nechajte vychladnúť a uložte ho v chladničke na 12, ale kľudne aj 24 hodín. Plnka krásne prejde tým cestom a to zmäkne a zjemní sa. A bude to proste mňamka. :)
Dobrú chuť od Medveďa.
Roman Dulgerov
