Moja sestra miluje marcipán. Preto som sa rozhodol, že ako múčnik pripravím čokoládovo marcipánovú tortu. Recept na ňu je tu niekde . Takto pred rokom som ju skúšal prvýkrát a bola naozaj výborná. Základom je zohnať marcipán. Ja som sa spoliehal na reťazec, ktorý len pred nedávnom hĺbkovo vyšetroval a príjimal patričné opatrenia a kde ho zvyknem kupovať vždy, keď ho potrebujem. Marcipán nemali. Hlboko pohnutý a patrične naštvaný, som stál nad regálmi a premýšľal, čo ja teraz do pííp pííííííííp píííp do tej torty dám. Zachránil ma internet. A samozrejme kolegovia kuchári nadšenci a amatéri, ktorí rovnako ako my varia pre radosť a svoje recepty vešajú po sieti ako farebné zástavky tibetských modlitieb.
Prvé čo som si všimol, bolo, že namiesto marcipánu mnohí a mnohé používajú rakzvanú mliečnu hmotu vyrobenú zo sušeného mlieka. Nič proti , ale veď tu bude sestra a pre tú musím pripraviť naozajstný marcipán z mandlí. Receptov na nete je dosť a dosť. Tak sme sa znova vrátili do obchodu a nakúpili na domáci marcipán.
Čo budeme potrebovať
20 dekagramov ošúpaných mandlí, 20 dekagramov práškového cukru, mandľovú arómu a horúcu vodu.
Ak máme mandle ešte v šupke, treba ich najprv nechať chvíľu postáť v horúcej vode, ošúpať a vysušiť. Potom príde na rad mletie mandlí. V receptoch sa píše o najrôzdnejších zariadeniach od mäsového mlynčeka až po drvič potravín. Mandle totiž nestačí zomlieť tak, ako sa melú napríklad orechy na orechovú tortu. Musí to byť oveľa jemnejšie. Môj milý ručný mixér sa opäť raz osvedčil. Počas mixovania s ním, bolo treba občas trošku zatriasť, ale mandle sa rozmixovali skvele. Dvadsať dekov som spracoval na dvakrát.
Rozmixované mandle vysypeme do vhodnej nádoby, radšej trochu váčšej. Pridáme práškový cukor, lyžicu mandľovej arómy (hmm, tá nádherná vôňa cyankáli...) a tri lyžice prevarenej vody. Toto je prehrešok proti originálu, v ktorom je použitá ružová voda. Našiel som síce na sieti dodávateľa, ale počítam, že s takou rýchlosťou nedodávajú.
No a teraz príde najprácnejšia časť. Všetko to treba poriadne premiesiť. Ako keď miesime cesto, ale toto ide trochu ťažšie.
Miesime a miesime, najprv v miske a potom na podložke posypanej práškovým cukrom, až kým nevymiesime marcipán. Hotovo! Konečne!
Zabalíme do potravinárskej fólie a odložíme až do času kým ho nebudeme potrebovať. Potom ho môžeme rozvaľkať na doske posypanej práškovým cukrom, alebo ho prifarbiť potravinárskymi farbami a modelovať z neho. Farby budú trochu mdlejšie, lebo marcipán je jemne nažltlý a nie biely ako mliečna hmota. Tá chuť je ale neopakovateľná a mňa prinútila sľúbiť, že už nikdy žiadny kupovaný marcipán.
Pekné zamyslenie o marcipáne si môžete prečítať tu. Tak krásny zvyšok sviatkov. A dobrú chuť.
