Za tie viac než štyri roky sme postupne napísali viac ako dvesto receptov. Nebudem písať o tých, ktoré ste tu mohli a vlastne stále aj môžete čítať. Veď aj my často používame náš blog ako kuchársku knihu a vyhľadávame si v nej recepty, ktoré nám vyprchali z hlavy.
Na rozdiel od tých profesionálnych kuchárskych kníh jedlo, ktoré sme varili my, sme si vždy aj zjedli. No teda úplne vždy nie. Ale tie, ktoré nikto nezjedol, ste ani vy nevideli. A budte radi! Jednoducho, za tie štyri roky sme v snahe priniesť v nedeľu o dvanástej nový a zaujímavý recept, uvarili aj pár jedál, ktoré u nás doma familiárne voláme "Za stáleho miešania vykydneme do hajzla".
Prvé bolo brokolicové rizoto. Nie práve vábne vyzerajúca hmota, ktorá pôsobila dojmom, že už ju raz niekto zjedol, sa ochladnutím stále viac a viac podobala na pomôcku na vymurovanie nášho starého bytového jadra. Vlastne, hneď po tom čo som ju do vecka vykydol mi došlo, že to bola chyba a to vecko už možno nikdy nepoužijeme. Dopadlo to dobre. Teda s tým veckom. Funguje.
Najslávnejším receptom z kategórie za stáleho miešania... sa stalo hovädzie dusené na slivkách. Najprv to vyzeralo dobre, potom to aj úžasne voňalo, neskôr to začalo vyzerať podozrivo a nakoniec z toho vznikol kvalitný slivkový lekvár s kúskami hovädzieho mäsa. Niečo také ste určite ešte nikdy neochutnali a dúfajte, že ani neochutnáte. Akékoľvek pokusy zachrániť to boli už vopred odsúdené na zánik, a tak sme sa s týmto jedlom rozlúčili smútočným prejavom nad misou.
Bolo ich aj viac. Receptov, ktoré ste nikdy nevideli a ani neuvidíte, ale tak to už býva, len ten kto nič nerobí, nič nepokazí.
Tak dúfam, že ste na to už prišli, dnes žiadny recept nebude. Jedla má práve teraz každý doma dosť. Možno aj vyše hlavy. Tak načo nosiť drevo do lesa.
Vianoce už pomaly končia a aj tento rok má už len krátky čas na to, aby nás prekvapil. A ja vám všetkým želám, aby tie prekvapenia boli už len milé a krásne. No a ten nový rok? No ten by mal byť hlavne lepší. Nech máme všetci dosť priateľov a lásky, zdravia a sily, radosti a krásy a nejaké to dobré jedlo k tomu.
A uvidíme sa v roku 2011. Snáď sa to prekvapenie, ktoré do nového roka chystáme podarí a nebudeme ho nikam vykydávať.
Aby ste nepovedali, že ani žiadna fotka, tak tu niečo mám. Sú to tie isté cukríky, ktoré nájdete aj v článku "Nepečieme na Vianoce" len som za tie roky vylepšil exteriér.
Tak dobrú chuť a PF2011.
