Kráčam smerom k miestu konania akcie. Predo mnou škoricové sako. Podotýkam veľké škoricové sako. Podotýkam štíhle a vysoké škoricové sako. A aby som bol precízny, tak podotýkam dlhovlasé a 196 cm vysoké škoricové sako.
Prizriem sa mu bližšie a už som doma. Asi pred polrokom nás zoznámil náš spoločný kamarát na inej diskotéke.
Upútal si ma ešte pred zoznámením svojou výškou, dlhými vlasmi, kraťasmi, svalnatými nohami, štrbavými zubami a jednou neuveriteľnou vecou. Krásne si tancoval...so stoličkou. A na to, že si mal takú málo aktívnu partnerku, povedal by som úplne drevenú, to vyzeralo skvele.
A ešte si ma upútal tým, že som sa ťa vlastne bál. Ja som bol totižto vtedy 177cm vysoký a 63 kg vážiaci kopec strachov, mindrákov, bolestí a neistôt.
Bál som sa ťa a zároveň si ma priťahoval. Fuj, aké klišé. Ale vráťme sa späť k diskotéke v Bellevue.
Povedal som si: "Teraz, alebo nikdy."
"Ahoj, ako sa máš? Pamätáš sa na mňa?"
Pamätal si sa, akoby nie. Pamätal si si najmä moju skobu. Tak si pomenoval môj nos. Ani dnes ho nemám malý, ale predstavte si ma pred rokmi úplne štíhleho až vyziabnutého a z tváre trčiaci veľký a zakrivený nos.
Mal si sa stretnúť s niekým na inzerát. Aj si sa stretol, ale chlapec zrejme nedokázal doceniť ozajstnú príťažlivosť a tak sa rýchlo zdekoval. Chvála Bohu.:)
Vlastne som ťa zbalil ja. Vedel som totižto, že ty si on. Nepýtajte sa ma ako, proste som to vedel. Ach to klišé...
Celý večer sme sa spolu bavili a tancovali. Celý večer som mal pocit, že som pre niekoho žiaduci, atraktívny a zároveň som intenzívne vnímal tvoj pokoj a pohodu. Aj keď si sa mi neskôr priznal, že si bol s nervami hotový...
Nikdy v živote som nič nevyhral. Iba v ten večer. Vyhral som v tombole pol litra Becherovky a veľkého čokoládového zajaca.
Becherovku sme vypili a čokoládového zajaca som ti daroval.
Ach, ešte dnes vidím, ako ho nervózne stískaš v ruke. Ešte dnes vidím, ako sa ti v tých labách roztápa, ale držíš ho ako kliešť. Držíš ho, akoby to bola najdôležitejšia vec v tvojom živote.
No a odvtedy ho odo mňa vždy 21.3. dostaneš. Najčastejšie ti ho položím do postele a prikryjem.
V ten dávny večer nebolo kam ísť. Ja som býval v podnájme a ty si býval s mamou. Pomohol kamarát. Prespali sme u neho. Spáchali sme poctivo a na doraz všetky hriechy.
Druhý deň ráno sme takí rozochvení, rozospaní a totálne vyklepaní išli do cukrárne Lukulus, oproti Národnému divadlu. A dohodli si ďalšie stretnutie.
Sadli sme si do nejakej kaviarne na Ventúrskej ulici. Ponúkal si mi srdiečko z jaspisu s úchvatnou čiernou bodkou. Bola ako oko. Ešte som ho vtedy neprijal. Bál som sa sklamania. Ale neskôr som ho nosil na šnúrke vo dne v noci. Mám ho dodnes...
Bobinko, dobre vieš, aký som blažený...
tenjeho
