Tam som po viac rokov skúšal, aké je to holotropne dýchať a teda aké je to zažívať niečo silné, emocionálne naplňujúce, vzrušujúce ale aj ťažké a bolestivé zároveň. Na horemenovanej stránke nájdete zároveň aj komplexnú teóriu holotrópneho dýchania. Ja môžem len v krátkosti napísať:
Jedná sa o jednu z mnohých techník, pri ktorých sa docieľuje stav rozšíreného vedomia, kde sa spája naše vedomie s podvedomou časťou nášho ja a v procese holotrópneho dýchania idú akoby ruka v ruke. A keďže som sa sám musel zasmiať nad tým šialenám drístom, ktorý som práve napísal, moje teoretizovanie práve skončilo. Už len pár vysvetlení k ďalšiemu textu:
Dýcha sa vždy vo dvojici na striedačku. Jeden dýcha a druhý sa o neho stará (siter). Je k dispozícii dýchajúcemu a stará sa o neho, ako len najlepšie vie.
(A viete čo? Služba inému nie je vôbec dehonestujúca, ale nesmierne naplňujúca a rozhodne nie ponižujúca. Skúste si to niekedy, keď vás v rámci pomoci blížnemu napadne hneď ho na začiatku zdrbať. Skúste mu proste „len“ poslúžiť. Nedirigovať ho, nementorovať, nepoúčať, proste len poslúžiť. Je to veľké blaho. Pre obe strany...)
Facilitátor je „vrchný šéf“ skupiny holotrópneho dýchania. Pod jeho vedením a odborným dohľadom všetci usilovne dýchajú a on zasahuje vtedy, keď treba pomôcť dýchajúcemu prekonať nejaký náročnejší prežitok.
Sharing (ani neviem či sa to takto píše, ja to píšem „šering“) je akýsi pokec po dýchaní opäť pod vedením facilitátora. Tam sa každý snaží v skupine podeliť o svoje zážitky. Opäť je dobre nekomentovať, nemúdrovať, len proste vypočuť rozprávajúceho. Je to často účinnejšie ako horemenované aktivity.
Významnou výhodou holotrópka je skutočnosť, že dýchajúci nie je pod vplyvom nijakej omamnej látky. Vedome dokonale kontroluje celý proces a keď sa rozhodne neísť do nejakým spôsobom nepríjemnej aktivity, tak jednoducho nejde. Vôľa každého je stále prvoradá. (..to je to vedomie ruka v ruke s podvedomím..) Je preto naopak dôležité „dovoliť si“ prežiť niektoré pocity a dať ich najavo bez obavy čo povie, alebo čo si pomyslí okolie. Všetko sa deje v chránenom priestore ďaleko od prostredia, ktoré by nás nepochopilo, alebo by nás odsúdilo.
Pozor! NIKDY NESKÚŠAJTE HOLOTRÓPNE DÝCHANIE SAMI! Všetko sa musí udiať pod dohľadom skúseného facilitátora, ktorý vyštudoval túto techniku u zakladadeľa techniky Stanislava Grofa, amerického psychiatra českého pôdodu.
Ten najprv skúmal účinky LSD na liečenie psychických a psychiatrických porúch, kým mu to nezakázali. Ako náhradnú variantu vynašiel túto techniku a spopularizoval ju aj medzi nami ostatnými, ehm .. zdravými..
Tak teórie bolo nakoniec na môj vkus viac než dosť. Kedže mi môj skúsený bloger a v tomto ohľade vedúci povedal, že články v blogu nemajú byť príliš dlhé, rohodli sme sa, že moje zážitky z holotropka vložíme až zajtra večer...
tenjeho
