
****
To ľudia len sa sťažujú a stále.
Že spravodlivosť chcú vám povedia.
My prví stáli sme tu v tejto sále
a tí čo prišli po nás už jedia.
Tak vysvetlia im všetkým nech sú ticho.
- Vážení, prosíme len sa netlačte.
Tí, čo tu jedia, tak to sú cudzinci.
No ktože ste to vlastne vy, prepáčte?
To ľudia len sa sťažujú a stále.
Že spravodlivosť chcú vám povedia.
My prví stáli sme tu v tejto sále
a tí čo prišli po nás už jedia
Tak vysvetlia im všetkým nech sú ticho.
- Vážení, prosíme len sa netlačte.
Tí, čo tu jedia, to sú delegáti.
No ktože ste to vlastne vy, prepáčte?
****
Keby som bol celkom slabulinký.
Tak morálne by som stál na výši.
Ženám nezbozkával by som linky.
A alkohol by zo mňa nepríštil.
Keby som bol siláčiskom riadnym.
Tak by som – aj pomyslieť sa bojím.
Tak by som vlahu pil prúdom silným.
No ... a ženy – nič – za tým si stojím.
No a že sám mám rozmery stredné.
Čo už mám robiť a ako mám žiť?
Ja vždy musím pritisnúť sa k žene.
Ja musím alkoholu si vypiť!
****
Cestička, cestička – neskončia kroky,
sám nevieš kde tá púť koniec má.
Cestičkou kráčame na všetky strany a roky.
Kde však je cieľ, to nikto nepozná.
Usmej sa aspoň kúsok, pohľadom.
Usmej sa – oproti, za radom.
Prechádzam na červenú – pokuta – no žiadne vedy.
Konečne ty mne povedz – kedy.
Úsmevy, úsmevy – komu ich treba?
Ja viac než kto iný ich čakám.
Mŕtvy, zatvorím, otvorím oči - pre teba
a prechod správny zas znova hľadám.
Usmej sa aspoň kúsok, pohľadom.
Usmej sa – oproti, za radom.
Prechádzam na červenú – pokuta – no žiadne vedy.
Konečne ty mne povedz – kedy.
Kráčam si, kráčam si – kto mi zakáže.
Cestu smú kroky mi spočítať.
Bez prestávky, ísť za tebou cesta prikáže.
Ty zostávaš v krajine neznámej stáť.
Usmej sa aspoň kúsok, pohľadom.
Usmej sa – oproti, za radom.
Prechádzam na červenú – pokuta – no žiadne vedy.
Konečne ty mne povedz – kedy.
Ešte drobnosť k fotke. Zo všetkých fotiek čo ich len na nete je, som sarozhodol vybrať práve túto. Vysockého pohreb v Moskve. Tá fotka hovoríza všetko.