Omyly.
Občas ma smútok zaleje,
prichádzam o dych o svetlo.
Vzdávam sa zrazu nádeje,
to podobá sa na peklo.
Občas sa hnevom posadnem.
Zabúdam pravdy prastaré.
Keď taký výbuch nezvládnem,
zo seba smútok zostane.
Občas sa na mňa vyrúti
nenávisť skrytá vo vetách.
Zloba a hnus ma prinúti...
Za nimi kráča chudák strach.
Občas sa zmýlim, pochybím
nevlastním krídla anjela
len jednu hlúposť nevlastním.
Ničivú presnosť skalpela.
Sú s tebou zrazu minulosť.
smútok, hnev, hlúposť, nenávisť
Jeden tvoj pohľad stačí mi.
Môžeš už prosím domov prísť?