Ubehlo niekoľko rokov. Rokov skúšania prianí a veľkých strachov, čo sa stane, ak sa priania nevyplnia. Rokov diskusií, hádok, vysvetľovaní, prerušovaných obdobiami ticha, takého toho neoblomného, zanovitého, snažiaceho sa presvedčiť seba samého, že mi žiadna spoločnosť, ktorá ma rešpektovať nechce, nestojí za to, aby som jej venoval svoju pozornosť. A zase sa kolotoč otáča a prichádza obdobie nových diskusií, hádok, presviedčaní a obviňovaní. Hystéria ruka v ruke s chvíľami nových nádejí a obáv...
V dôsledku týchto starších, ale aj novších pokusov obhájiť a v konečnom dôsledku presvedčiť tých, ktorí sa aj tak presvedčiť nedajú a všetky snahy o to sú aj tak zbytočné, prišla na mňa zanovitosť niekoho, kto už aj tak nevidí cestu von...
A vtedy som si povedal...NEJDEM! Kašlem na celý Pride! Prečo mám donekonečna ukazovať tým, ktorí to aj tak nikdy nepochopia, že som normálny človek? Prečo mám verejne prezentovať svoju normálnosť, keď čokoľvek čo použijem, bude aj tak druhou stranou zneužité na naše potretie. Už len tým mechanizmom, že dokazovať vlastnú normálnosť je vlastne nenormálne...
A viete čo môj postoj nakoniec zmenilo? Keď som si pozrel spot k dúhovému Pridu, v ktorom účinkuje Dankova neter s manželom a synom a dcérkou, pochopil som, že mojou neschopnosťou vyrovnať sa s vecami, ktoré už spracovať nedokážem, nekončí svet, nekončí život. Svet sa proste nezrúti len preto, že ja ho už tak veľmi nechápem.
Preto aj tento krát na Gay Pride Bratislava 2014 prídem. V mene všetkých tých, ktorí nestratili energiu a vôľu podporiť aj tých z nás, ktorí už toho majú takpovediac plné zuby. A pritom by sa vlastne mohli na všetko vykašlať a povedať si, že nemá význam bojovať s tými, ktorí si vytvorili zlaté tela a chránia ho na úkor imaginárneho nepriateľa. V mene všetkých, ktorí vedia, že láska je cit, ktorý sa rodí len v prostredí tolerancie a pochopenia a ten cit rozbúra akékoľvek hranice a obmedzenia.
Všetkým tým, ktorí to nevzdali, ĎAKUJEM!
Roman Dulgerov
