Ráno vstávame spolu. Pozeráš sa z okna a hovoríš mi,
- Pozri ako tie polia krásne fajčia.
Máš pravdu, nad poľami pod naším oknom sa prevaľujú kúdoly hmly. Voňajú vlhkou zemou a tak trochu to vyzerá, ako z hororového filmu. Vezmem si vlnený šál, len tak si ho prehodím okolo krku a na ramená a on ma ochráni pred tou hmlou a ranným chladom.
Do práce ideme spolu. Cestujeme vlakom a jeho pravidelné ta-dam ta-dam, ma začne uspávať. Vedľa nás sedia študentky. Čítajú Nový čas a riešia celebritné problémy. Vypnem sa a na chvíľu naozaj zaspím. Hovoríš mi o večeri a o tom čo ťa čaká v práci a ja ťa ticho počúvam. Ráno som vždy tichý, napoly spím a komunikujem len pomocou holých viet.
Cez obed kráčam mestom celkom pomaly do vegetariánskej jedálne. Slnko mi zohrieva chrbát a pripomína mi moje medvedie leto. Vyvetrám si hlavu, nemyslím na nič len na to slnko a ako som rád, že tento rok je tu s nami tak dlho.
Zelenina vonia zemou. Obed v jedálni vonia všetkou tou zeleninou a prináša mi uspokojenie. Po obede niekedy zákusok vo francúzskej pekárni. Je to naozajstné podľahnutie čistým zvodom a potom už pomalá cesta mestom do práce a opäť slnko na ramenách.
Večer sedíme s Petrou na čaji. Ona čokoládový ja žlto zelený. Večer je plný čajových vôní a nášho smiechu. Smejeme sa nahlas a dlho. Potom ju ešte odprevádzam k električke a aj zástavku zaplníme naším smiechom.
Čakáš ma doma. Pečieš zemiaky. Sú mäkké a korenené, trochu ich pripečieš, aby mali chrumkavú kôrku. V byte rozvoniava cesnak. Si unavený a zaspávaš pri televízore. Potichu sa smejem, ako ti padá hlava. Pripomínaš mi tie detičky z domácich videí, čo zaspávajú od únavy a hlava im padne do taniera plného kaše.
Nakoniec poslúchneš a odchádzaš do postele. Sadnem a napíšem článok, lebo mám chuť všetku tie vône pozbierať a zviazať aby mi neunikli. Všetko sa zdá jednoduché a čisté. Moja voňavá jeseň.
