Nevládla medzi nami žiadna žiarlivosť a o svoje lásky sme sa radi a bezproblémov delili. Ak jeden z nás našiel niečo, čo ho zaujalo, okamžitevolal tomu druhému, aby ho poinformoval. Zo všetkých "lások" sispomínam najmä na dve.
Kniha Iris Murdochovej, Milé a pekné lásky ma oslovila už týmnázvom. Veď je jasné, že sa to k filozofii každodenného zamilovaniaúžasne hodilo. A naozaj som sa okamžite zamiloval do tejto zvláštnej as takou ľahkosťou napísanej knihy. Samozrejme, že som ju kamarátkepožičal, veď nesmela zostať po zadu a začalo sa naše doťahovanie oknižku.
- Mala si ju už týždeň. Nemohla by si mi ju vrátiť?
- Nie, teraz to nepôjde, robím si z nej výpisky. Pripravujem ľúbostný list a potrebujem inšpiráciu.
- Tak čo? Máš ju? Sľúbil si, že ju dnes donesieš.
- No sľúbil, ale píšem novú báseň a potrebujem v nej nájsť tú pasáž o rukavičke v mixéri.
- Počuj a nemohol by si si niekde zohnať druhú? Robili sme do nej nejaké zápisy a poznámky a teraz sa mi nechce o ne prísť.
No takto sme sa doťahovali a potom, keď sa podarilo zohnať druhú,doťahovali sme sa o tú pôvodnú, v ktorej sme mali vpísané svoje postrehy apoznámky. Jednoducho láska na celý život.
Druhý objekt už nebol až taký poetický. Predavač v sklo porcelán vPriori. Bol krásny až nádherný a veľmi veľmi distinguovaný. Chodili smeho očumovať niekoľko krát do týždňa. Fakt nekecám. Rodinné ajpriateľské oslavy sa niekoľko rokov neobišli bez darčeku z oddeleniasklo porcelán. No veď sme nášmu idolu museli predsa spraviť nejakútržbu.
Faktom je, že s predavačom, ktorý bol v skutočnosti študentom vysokejškoly na brigáde, sme sa o niekoľko rokov neskôr zoznámili a skamarátkou sme mu všetko vyrozprávali. Takže ak ho poznáte, nemusíte munič hovoriť, dávno to vie.
No a prečo som si na to celé spomenul? Lebo som sa len pred nedávnomznova veľmi silno zamiloval. Veru tak. A tento krát je to znova kniha.Haruki Murakami, Kafka na pobřeží. Čítal som ju na jeden dych a úplnema nadchla. Ozajstný a skvelý magický realizmus. Nedokážem dostať zhlavy hrdinov a ich osudy a rozhodol som sa, že dopíšem ku knihekapitolu. Svoj osobný záver Kafku na pobřeží, niečo v štýleShakespearových happy endov. A fakt som na tom začal pracovať a akosisa mi to vymklo z rúk, tak som zasa skončil, nakoniec som všetko zmenila teraz to dávam znova dokopy.
Veľmi sa mi to páčilo a skvele som sa pri tom zabavil. A rozhodol somsa, že vám to tiež predvediem, ale toto nie je správna rubrika. Takže vrubrike próza. Medvedí koniec Kafky na pobřeží. Už zanedlho. Nechajtesa prekvapiť.
A čakám, do čoho sa zamilujem najbližšie...
