Milí moji, tak to sme my. Introverti. Sme málo spoločenskí. Sme málo kontaktní. Noví ľudia a neznáme tváre sú pre nás pohroma. Nevieme si ich ani len zapamätať. Pletú sa nám jedna cez druhú. A ak máme navyše aj extrovertnejšie povolanie, napríklad v obchode, neostáva nám iné, len chodiť po ulici s poloúsmevom a našpúlenými perami k...:
- Dobrý deň. Ako sa máte. Dávno som vás nevidel... Jasne vidíme sa, zariadime, vybavíme. Majte sa sa pekne a držte sa... Do šľaka a to bol zas kto?
Jasne, nestáva sa to len introvertom, ale introvertom sa to stáva často. Ale pozor, keď si introvert niekoho zapamätá, tak si ho zapamätá minimálne na celý tento život. V dobrom i zlom...
...ale inak zvládame aj extrovertnejšie povolania, len nás veľmi vyčerpávajú a potrebujeme viac času na zrelaxovanie.
My introverti sme veľmi romantickí. Naše zoznámenia s partnermi si pamätáme do úplných detailov. Neuniknú nám také veci, o ktorých nás potom po rokoch naši extrovertní partneri presviečajú, že sa nikdy nestali. Ale my vieme svoje...
Vieme veľmi milovať. Vieme sa do vzťahu úplne ponoriť. Udržujeme teplo rodinného krbu. Pri rodinnom krbe sa cítime najlepšie a najistejšie. To k nám sa ten spoločenskejší partner nakoniec vždy vráti. Lebo vie že to, čo má doma, nenájde nikde na svete. Zvlášť, keď sme sa naučili neobmedzovať ho v rozlete.
K introvertovi pristane extrovert. Kôli rovnováhe. Dvaja extroverti, či dvaja introverti vo vzťahu to majú oveľa ťažšie. Kým je introvert niekto, koho treba do spoločenských kontaktov trochu potlačiť, extrovert je ten, koho musí introvert trochu pribrzdiť, veď nič netreba prehánáť. Ak s tým vedia obaja narábať, vznikne vzťah na celý život v ktorom niet po nude a jednotvárnosti ani stopy.
Videli ste už niekedy agresívneho introverta? Nie? Tak sa niekedy príďte pozrieť na mňa, keď som naštvaný. Keď sa rozzúrim, tak to býva fatálne. Väčšinou však ako rýchle vzplaniem, tak rýchle sa ukľudním. A ponorím sa do mlčania. Niekedy nadlho.
Aj introvert dokáže prekvapiť svojou odvahou a schopnosťou brániť vtedy, keď je ubližované jemu najmilším. To potom všetci otvárajú ústa. Sam sa však ubráni málokedy...
Vyrovnaný introvert vie, že povedať nie na búrlivý spoločenský večierok, nie je prejav choroby alebo nemohúcnosti. Vie, že jednoducho nebude čeliť situáciám, ktoré ho stoja priveľa energie.
Zároveň si dokáže dávkovať mieru spoločenských kontaktov tak, aby mu prinášali potešenie a aby nebol stále ten, kto hovorí nie. Ani introvert neznáša dlhodobo samotu. K spokojnosti mu však stačí menší okruh ľudí.
Vie, že keď ostatní hovoria jeden cez druhého, tak sa vlastne nepočúvajú. A on nehovorí, alebo hovorí málo. A čo robí? Načúva. Počuje aj trávu rásť. A potom o ľuďoch vo svojom okolí viac vie. Keď je taktný, necháva si to pre seba. Nie všetci sme však perly taktu...
Introvert sa dokáže častejšie zastaviť a ukľudniť. Má vyborný pozorovací talent. Vidí veci, ktoré extrovertom unikajú.
Introvert má veľký zmysel pre detail a nemá cenu presviedčať ho o ich zbytočnosti. On chce mať všetko dokonalé. Ak má pri sebe niekoho, kto ho občas jemne a taktne upozorní na podstatu, výsledok je potom impozantný.
Milí moji priatelia introverti. Buďte na seba hrdí. Je vo vás veľa hodnotného a cenného. Zabudnite na prílišné terapeutické nazeranie niektorých spoločenskejších jedincov na vašu introverciu. Pamätajte, že menej je niekedy viac a nesiľte sa len preto, aby ste vyhoveli. Buďte sami sebou. A hlavne, buďte šťastní a spokojní. Aj ako introverti môžete, len sa nebojte vyjadriť svoje potreby. Určite sa nájdu tie správne uši, ktoré vás vypočujú.
Roman Dulgerov
