Alebo čo sme tam papali. Veď mi nechcite povedať, že to skoronajdôležitejšie nie je jedlo.
Už po príchode a prvotnom zvítaní sa, vybalila svoje najväčšie tromfy Lenka . Keďže je to kamoška, môžete si jej recepty prečítať tu . Ale žiadne čítanie nenahradí tie úžasne žemličky s úplne čiernej múky s kopou semienok, natreté rozplývajúcou sa cícerovou pomazánkou a pre niektorých jedincov, to celé ešte posypané sójovými oškvarkami. Aaaaach. Dokonca aj taky konzervatívec ako je Viki , ktorý delí svoje jedlo na pred klobáskou a po klobáske sa nechal počuť, že Lenkine pomazánky by veru mohol hocikedy.
Deti tiež potrebujú teplú stravu, no nie? Na večeru boli pre ne pripravené na palici na ohni opekané chlebíky natreté syrom. A našla sa aj paradajka. Trošku prerastené dieťa Petra si zaželala opekaný špekáčik a hľa špekáčik ako lusk sa našiel. A na druhý pokus sa podarilo upiecť ho tak, aby sa z tej palice rovno nezrypal do ohňa. Čo to trepem, ten prvý sa predsa nezrýpal. Darovali sme ho ohňovým bytostiam, aby nám nepokazili grilovačku.
Najprv sa grilovali domáce klobásky...počkajte utriem si sliny...No čo vám budem hovoriť. Dneska už ľudia o poéziu veľmi nazkopnú iba ak ... tie klobásky boli jedna báseň. Po klobáskách prišli na rad kuracie prsia marinované v pomarančovej omáčke. A k nim dva úžasné šaláty od Evi . Zelenina, syr, smotanový drezing ... zasa tie sliny, počítam, že sa ich tak skoro nezbavím. Bola to skvelá večera, taká vskutku slávnostná. A čo nesmie chýbať na žiadnej slávnostnej večeri? No predsa dezert. A teraz ak stojite tak si radsej sadnite, ak sedite, tak si hadam lahnite, ak ležíte, tak radšej zatvorte oči... Pripravený?
Š T R Ú D Ľ A
Ale jaká! Priniesla Gabi tvarohovo - jablkovú, orechovo- jablkovú, makovo - jablkovú. To už tuším ani nie sú sliny, to mi vypadol celý chrup...
Ráno sa začalo ľahkými raňajkami väčšinou v duchu Lenkiných Mucovníkov s pomazánkami. Sem tam nejaký syrček, nejaká paštéčka. Tak narýchlo 4 - 5 - 6 - 7 rohlíčkov. Nič mimoriadne.
Tí čo sa cez obed nachádzali (bolo ich o niečo viac) v blízkosti kuchyne, mali možnosť zavoňať a potom aj získať cigánsku naloženú v provensálskom náleve. Pre vegetariánov sa vypražilo pár baklažánov. A pre mnohých sa varilo aj v chate priamo za našou. Halušky, hranolky, placky... Tie ponukala aj užasná a starostlivá Janka , ktorá mazala chleby pre pol tábora. Stihli sme ich zjesť v pohode.
Večera sa opäť zdala byť náročnejším kulinárskym zážitkom. Uf Vikiho gulášik. A veru žiadne mäso - zemiaky - voda. Poctivý guláš, v ktorom lyžica stojí. Šťava správne hustá, zemiačky mäkučké, mäsko sa len tak na jazyku rozplýva. A štípal juj bisťu. No polahoda. Po gulášiku ešte drobnôstka. Tvarohová torta aby sa nezabúdalo na dobré zvyky. Po večeri múčniček.
Sobota je hold deń sviatočný, a tak sa ešte aj grilovalo. Mäsko v provensálskom náleve a jednoducho ale chutne pripravené vykostené kuracie stehienka od Tisch . Mňam .
Tajné informácie prezradili, že táto sobota bola mimoroiadne sviatočná, pretože sa podávala aj tretia večera. Alebo to už boli prvé raňajky? Vikiho gulášik sa každopádne podával aj poriadne po polnoci a ráno okolo deviatej a na obed okolo jedenástej. Poriadny papáci si ho dali 4 krát a vzali si aj domov.
A Chuťovka na záver.
Uvarte skvelý, voňavý, vanilkový pudink. Rozdelte ho do misiek. Poprekladajte piškótikmi a kúskami jabĺčka. Potom pošlite medveďa upratať riad. Svojou neutíchajúcou šikovnosťou Vám zaručene dochutí puding o ďaľšiu ingrendienciu. Tentokrát teplé dvanásťstupňové pivo. Proste novinka na trhu. Vanilkovo pivný pudink. Obsahuje stopy alkoholu. Ešte že sa podarilo aspoň dva zachrániť a Andy si mohol dať bez príchute. Nejako som sa hold slabo rozmachol. Tak sorry Tisch.
Nuž a mňa by len zaujímalo, čo ste si počas čítania išli dať jesť.
