Beata Bírová
Kam až siaha ľudská zloba ?
Túto nedeľu sa konala tichá spomienka na obete AIDS. Aj ja som si spomenula, ale skor na niečo iné.
Každý má svoj vlastný príbeh. Zoznam autorových rubrík: Zo života, Ja a hudba, Z medicínskej pôdy, Srdcové záležitosti, Zamyslime sa .., Ireland, Súkromné, Nezaradené

Túto nedeľu sa konala tichá spomienka na obete AIDS. Aj ja som si spomenula, ale skor na niečo iné.

Stretnúť policajtov na prechode a takmer vycálovať 200 kč zato, že ste neprešli cez prechod sa nestáva každý deň....a predsa...

...čoraz častejšie mám pocit, že staroba, hlavne posledné roky života sú pre človeka len utrpením...stačí vojsť do nejaké do doliečovacieho ústavu a zrazu mám strach, že keď moji rodičia zostarnú, keď zostarnem ja....všetci tam skončíme...

Smrť je strašná sama o sebe. Ale keď sa jej obeťou stane mladý človek je to o to strašnejšie....a ja sa pýtam prečo..?!!..bohužiaľ odpoveď nenachádzam...

Myslela som, že tentokrát to už bude iné....bolo, ale nie tak ako som si predstavovala a mám pocit, že tento boj nemožem nikdy vyhrať ....

A sme doma....pomyslela som si. Všetko ako predtým, nič sa nezmenilo...ruky som mala ako ľad, srdce mi splašene bilo...chcela som si zmerať pulz, ale bolo to zbytočné, lebo pod 100/min by som sa nedostala. Nevedela som sa dočkať, kedy už zaznie : " a teraz poprosím Beu, aby nám zahrala "...