Dnes ( 14. Júla 2009) je 220. výročie dobytia Bastily. Škoda, že je tomu venovaná tak malá pozornosť- dalo by sa napísať, že žiadna. Bol som na nete takmer celý deň, ale som to nikde nezachytil. Škoda je to preto, lebo tento akt sa významom vyrovná každému boju o slobodu a aj preto si myslím, že Francúzi si zaslúžia prejav úcty tak, ako si to zaslúžia Gréci v boji proti Peržanom.
Ak sa spomenie staroveké Grécko, tak k tomu neodmysliteľne patrí aj iný pojem. Peržania. Mám dojem, že by nebolo veľmi korektné, ak by som ich opomenul opísať, keď už o nich takmer stále píšem a mám dojem, že písať ešte budem. Totiž ovplyvnili vývoj vtedajšieho sveta podstatne viac ako ktokoľvek iný a na veľmi dlhé stáročia, ak nie zopár tisícročí. Sú známi dokonca z Biblie ako osloboditelia Židov. Takže okrem gréckych slávnych mien by bolo dobré si spomenúť na také mená ako Kyros Veľký, Kambyses, Dareiovia, nám známejší ( vďaka filmu) Xerxes, alebo aj Artaxerxes či pomerne pre nás neznáme mená sasanovskej dynastie, ako Artašír, Peróz... .
Takže by sa hodilo menšie zhrnutie toho, čo som doteraz napísal, či nie? Vo svojich článkoch som začal vzburou v Kerkyre. Nezačal som ako normálny pisateľ od Adama, ale vzburou. Tukydides tam k tomu totiž napísal krásne zhrnutie vo vete:-„ Príčinou všetkého toho zla je túžba po moci, ktorá korení v hrabivosti a egoizme, z ktorých pramení aj snaha využiť všetky prostriedky na to, aby sa vyhrali spory... “ . Tá veta ma tak zaujala, že som kvôli nej začal písať blogy ...( prepáčte).
Na internete je o tejto vojne popísané pomerne dosť. Ujo Gúgl je pomerne spoľahlivý. No pridám niektoré iné poznatky, ktoré boli buď opomenuté, alebo potlačené do úzadia, ako nepodstatné. Túto vojnu ( Dórsku, alebo ináč Peloponézsku) začali Aténčania a Peloponézania porušením dohody o tridsaťročnom mieri uzavretom po dobití Euboie, ktorý však trval len necelých 15 rokov.
Rok 431 pr.n.l. v Grécku sa stal istým spôsobom osudným pre veľkú časť drámy, do ktorej vstúpili dva najsilnejšie štáty - Atény a Sparta ( Lacedemon). Boli to štáty s rozdielným politickým zriadením no na vrchole svojej moci. Atény vraj boli demokratické a Sparta oligarchická ( aspoň v tomto období). Ako som zistil, až tak veľké rozdiely to neboli. Dokonca v samotnom Grécku v tedajších dobách hovorili, že lacedemonská ústava je najlepšie štátne zriadenie (Xenofón- Grécke dejiny Kritiova reč proti Teramenovi).
Väčšinu svojích textov budem písať vďaka Tukydidovi, ktorý bol žil v 5 str. pnl. Možno vás to zaujme, možno nie, ale môžeme, či budeme sa snažiť niečo navzájom naučiť, čo vy na to?
