gabo burdej
Súdy iných
Neviem, čo iného by znamenalo vychovávať človeka, než učiť ho poznávať tváre, ktoré sú za vecami. Exupéry
... Zoznam autorových rubrík: Slabiky vedľa seba, Slová pri sebe, Bubliny, Kvapky pre dušu, LOGOS-therapy, Ni-oko-n-om, Oko-m Rada, Foto-exkurzie, Súkromné, Nezaradené
Neviem, čo iného by znamenalo vychovávať človeka, než učiť ho poznávať tváre, ktoré sú za vecami. Exupéry
Na druhý deň sme sa lesom vydali do Mojtína. Nad Zliechovom bolo nádherne vidieť Strážov. Po dlhej ceste lesom, sa pred nami otvorila panoráma Mojtínskych lúk. A podvečer na spiatočnej ceste sme sa zastavili na vyhliadke, malom skalnom masíve, ktorý sa týči nad Košeckým Rovným.
Minulý rok nebolo veľa času na dovolenkovanie, sťahoval som sa na prelome prázdnin. Boli sme s rodinou iba tri dni na chate u známych a posledné tri dni pobytu doma, sme strávili spolu s Radom v obci Košecké Rovné, na chalupe u známych, ktorí boli na dovolenke niekde v Belgicku u švagrinej. Museli sme sa starať o psa Lajku, nepamätám sa na meno. Počasie bolo dobré, tak sme sa vydali na Strážov. Rado to tam poznal po každom strome i kameni, bol tam už viackrát. Mne chýbala kondička, bol to spočiatku veľký kríž. Túra to nie je až tak náročná, iba jeden úsek v lese. Cestou sme postretli Poliakov a nejakú našu rodinku. Viditeľnosť bola dosť zlá, v doline ležal opar, a ani fotky neboli kvalitné, preto sú upravené, snáď sa budú páčiť i v tejto podobe.
V tom čase stromček spoznal akýchsi neznámych. Vraveli, že sa starajú, majú za úlohu, pomáhať a privádzať ľudí k šťastiu, naplneniu a zmyslu života a rozhodli po dohode so stromčekom, že sa oň postarajú. A on už vlastne vysoký, aj keď zraniteľný strom, cítil niečo vo vnútri, čo ho napĺňalo úžasným pokojom, že je to dobré a že je to jeden z najsprávnejších smerov života, aj keď nie pre každého.
Bol raz jeden svet a v ňom, v tom veľkom svete, jedna malá, ale krásna krajina. Vlastnila všetko. Krásne hory, nádherné vysoké skaliská i menšie údolia zaliate rannou hmlou, či bystriny, potoky i veľké rieky. Snáď jediné, čo tej krajine chýbalo, bolo - more. Lež, tôňa lesov, tie nedozierne horizonty stromov, že chýba, dávali zabudnúť.
Fotečky sú zo včerajška, nafotené po slávnosti prvého prijímania, v záhrade počas agapé.Nie sú to žiadne portréty, o to som sa vôbec nepokúšal, sú to iba malé momentky.
Z opátstva na Starej Skalke sa zachovala iba kaplnka, vlastne tri kaplnky. Z hornej sa vchádza do jaskyne-skalnej trhliny.
Skalka je vzdialená od Pominoveckého kostolíka cca 10 kilometrov, narozdiel od Pominovca je v letnom období sprístupnená k prehliadke. Toto miesto, nazývané i Stará Skalka, je posvätené životom svätého Andreja-Svorada, a životom a smrťou jeho žiaka svätého Benedikta. Žili tu pustovníckym štýlom života, tak ako o tom hovorí legenda zoborského opáta Maura, kláštora do ktorého obaja vstúpili. Pre mňa je toto miesto akýmsi hiding place, kde nachádzam podstatné. Snažím sa tam zájsť vždy keď som doma.
Na ceste medzi Bolešovom a Pruským, sa nachádza jeden z 12 slovenských románskych kostolov. Názov tohto miesta, predtým osady, vznikol podľa tradície potom, čo osada bola zatopená-pominula sa. Neďaleko od Pominovca je obec s názvom Sedmerovec, ten názov je zase odvodený z toho, že pri spomenutej záplave sa zachránil iba bača a sedem oviec-Sedmerovec. Kostolík je zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Interiér kostolíka bol počas totality viackrát zničený a vykradnutý. Úžasné je uvedomenie, že na tomto mieste sa vzdávala vďaka Bohu už pred toľkými storočiami. Jedna legenda dokonca spomína, že pri svojich misijných cestách, sa tu údajne zastavili svätí Cyril a Metod. Na tomto mieste, je skutočne cítiť silu modlitby našich predkov, ktorí tu oslavovali Boha.
Táto príjemná skúsenosť sa mi prihodila ešte niekedy vo februári.Chýbalo mi pečivo na večeru, napadlo mi, že v „hyperkráme“, by mohli mať ešte otvorené a podarí sa zohnať nejaké zbytky rožkov, alebo niečo iné. Nedostatok košíkov pred vchodom naznačoval, že vo vnútri je plno nakupujúcich. Vstúpil som teda bez košíka. Na polici ma nakoniec zaujal krájaný chlieb, vzal som ho, a v ruke niesol, kráčajúc smerom k pokladniam.
Pokračovanie, Radove fotečky i so zvermi, ktoré sa priblížili a prijali pohostinstvo ľudského obydlia.
Radove fotky zvierat z návštevy priateľa v Juhoafrickej republike, nafotené v Krugerovom parku.
Niektorí ľudia si z presvedčenia urobili koníčka, otázkou je, či sa udržia v sedle.