Marian Burič
O srdiečku, ktorému sa chcelo skákať
Rozprávka, ale aj príbeh zo života.
Hlboko v lese je jazierko plné labutí. K jazierku je prístup iba z jednej strany. Keď prejdete medzi stromami, ocitnete sa na malom briežku. Stojí na ňom kameň. Ľudia z okolia vravia, že v noci na ňom sedáva vodník.
Je pár dní do vianoc. Všetci sa už tešíme kedy skončí zhon okolo nich a my si v pokoji oddýchneme a sadneme spolu k štedrovečernému stolu. Ja by som vám rád daroval jeden krátky príbeh, ktorý možno nie je až tak rozprávkou.
Keďže sa nám blížia Vianoce a dnes máme Mikuláša, tak jedna vianočná rozprávka pre vás. Nech sa páči.
Kde sa vzal, tu sa vzal, v lese za dedinou sa usídlil škriatok. Bol malý a škaredý. To preto ho ľudia tak nazvali... Rozprávka o tom, že nie len výzor, ale hlavne srdce a ľudskosť sú dôležité.
Keď som bol teenager, rád som počúval tlkot svojho srdca. Pokúšam sa o to znova. No len málokedy sa mi to podarí. Čo sa stalo? Prečo opäť jasne nemôžem počuť tlkot vlastného srdca?
Rozprávočka o dievčatku, ktoré chcelo byť princeznou, ale sa podľa toho vôbec nechovalo. Až keď jedného dňa...
Bolo jedno kráľovstvo v ktorom žili, tak ako v každom kráľovstve, poddaní, sluhovia, pážatá, rytieri a samozrejme kráľovná a kráľ. Kráľ rád a často poľoval. No aj les mal svojho pána, ktorému sa to veľmi nepáčilo...
Sme tu a pomaly zapadáme. Človek akoby ani neodišiel. Kráčam ulicami a pozorujem. Snažím sa byť milý. Aj ľudia sú milí ku mne. Samozrejme nie vždy a nie stále.
Pred týždňom sme sa vrátili z Tenerife. Bola to nádherná dovolenka, na ktorej sa mi splnil jeden z mojich snov:)
Toto nie je článok o vierovyznaní, náboženstve či presvedčení, ale len krátky, úsmevný zážitok malého chlapca.
Je úžasné pozorovať, ako deti uvažujú. O koľko je ich svet jednoduchší. A koľko sa od nich môžeme naučiť.