Mám rád život s Bohom a 7777 ľudí. S obľubou lietam v dobrej letke, no nerád lietam v kŕdli. Som katolícky kňaz, pochádzam z dediny Klin na Orave. Nemocničný kaplán v nemocnici v Poprade............................................ Zoznam autorových rubrík: BIRMOVANCI, ŠTIPENDISTI, 7777 MYŠLIENOK PRE NÁROČNÝCH, Aké mám povolanie?, Akú mám povahu?, Cesta viery, Duchovné témy, Fejtóny, Fotografie prírody, Fotografie Rómov, História mojej rodnej obce, Kniha o Rómoch, Lunikovo, Mladí vo firme, Náčrt histórie slov. Saleziáno, Nezaradené, Pastorácia Rómov, Poézia, Pokec s Bohom, Rómovia, Sociálna práca, Sociálna náuka Katolíckej cirk, Spoločnosť, Súkromné, Vedeli sa obetovať, Vzťah je cesta cez púšť, Zábava
- Prečo si toľko putoval po celom Izraeli? - Chcel som, aby čím viacerí spoznali evanjelium. Nechal som teda krstenie a ohlasovanie v Júdsku a vydal som sa cez Samáriu do severnej Galiley. Galilejčania boli radi, že som prišiel. Poznali ma z Jeruzalema, kde dobre videli, ako som vyhnal predavačov z chrámu.
- Pane, čo si zažil, keď si cestoval z Galiley do Júdska? - Minule som ti rozprával aký je vzťah medzi Samaritánmi a Židmi. Cestou z Júdska som sa zastavil so svojími učeníkmi v Sychare, v jednom zo Samaritánskych miest. Ja som bol veľmi unavený z cesty, a tak som si sadol k studni, kým moji učeníci išli nakúpiť niečo na jedenie.
- Pane, ako dlho si spolu s Jánom Krstiteľom krstil v Júdsku? - Nebolo to dlho. Farizeji chodili za mnou a stále viac a viac si sťažovali na to, že krstím. Jána už poznali a zvykli si na neho, ja som však bol pre nich nový. Báli sa, že zasa budú musieť upustiť zo svojich vymyslených tradícií. Vedeli, že sa nebojím pravdy, a preto dobiedzali do mňa, aby som radšej odišiel.
- Pane, Ty si chodil po Judei a krstil si aj so svojimi učeníkmi. Nebral to Ján Krstiteľ ako konkurenciu? - Nie. To nepoznáš Jána. On mal tiež svojich učeníkov, ktorí spolu s ním ohlasovali cestu pokánia. Raz sa jeden z jeho učeníkov pohádal s akýmsi Židom. On im asi povedal, že ja na niektoré veci mám iný názor ako Ján. Učeníci potom prišli k Jánovi a sťažovali si na mňa.
- Pane, kde si sa vydal z Jeruzalema, kde si vyhnal predavačov z chrámu a mal si rozhovor s Nikodémom? - Vybral som sa po Júdskom kraji a vyzýval som ľudí k pokániu. Vyzýval som ich spolu so svojími učeníkmi k tomu, že ak chcú šťastne žiť, musia sa obrátiť k svojmu Bohu. Jedine to ich môže zachrániť a dať im istotu. Kto sa obrátil, toho som pokrstil.
- Pane, kto to bol Nikodém? - Bol to jeden popredný muž veľrady. Bol farizej a chcel úprimne nájsť pravdu. Kvôli ľudským ohľadom sa hanbil prísť za mnou cez deň a tak ma vyhľadal v noci, aby mi položil zopár otázok.
- Kam si odišiel po apoštolovaní v Kafarnaume a v iných galilejských mestách? - Priblížila sa Veľká noc, a tak som sa vydal do Jeruzalema na oslavu sviatkov. Z Galiley tam bolo potrebné putovať viac dní. Chcel som tam v tichu chrámu načerpať silu a milosť pre hlásanie radostnej zvesti.
- Pane, čo si robil po svojom prvom zázraku v Káne? - V Káne som všetkým zjavil niečo zo svojej moci, a už ma poznali. Chcel som, aby ma poznali aj v iných krajoch a v iných mestách. Tak som sa teda vydal na cestu do Kafarnauma.
- Pane, keby bola táto udalosť v Káne? - Bolo to asi päť dní po mojom krste. Prvý deň som stretol Ondreja, Jána a Petra, druhý deň Filipa a Natanaela a po troch dňoch nás všetkých pozvali na svadbu. Bola tam aj moja matka. Pozvanie na svadbu sa nepatrilo odmietnuť, a tak som tam teda prišiel aj so svojimi učeníkmi. Bolo nás dosť a boli to poriadni chlapi, takže sa niet čo čudovať, že došlo víno.
- Pane, čo si urobil potom, keď si pozval Petra, Ondreja a Jána. - Hneď po krste ma Boží Duch viedol medzi ľudí, kde som si hľadal učeníkov. Prvých troch som už zavolal. Vybral som sa teda od Jordánu na cestu do Galiley a cestou som zavolal ďalších učeníkov.
- Pane, čo sa stalo po tvojom krste na druhý deň? - Už som bol pripravený začať hlásať radostnú zvesť. Prešiel som ťažkou skúškou na púšti a skrytým životom som sa pripravil na verejné účinkovanie. Zo všetkého najskôr som si chcel pripraviť nejakých apoštolov, ktorí by chodili so mnou a svedectvom života by ukazovali, ako dokáže moja náuka naplniť človeka.
- Pane, minule si mi rozprával o tom, ako na teba pri krste v Jordáne zostúpil Duch Svätý. Čo sa stalo potom? - Duch Svätý ma viedol na púšť, aby som sa tam pripravil na svoje budúce poslanie. Vedel som, že najlepšou prípravou pre mňa je pôst. Pri pôste a odriekaní totiž silnie ľudský duch.
Lk 3,21-23a, Jn 1,29-39) - Minule si mi vysvetľoval, že Jánov krst bol na to, aby ľudí zo zlej cesty priviedol k Bohu. Prečo si sa ty podrobil tomuto obradu? Veď ty si celý Boží a bez hriechu. - Môj krst mal iný význam. Je pravda, že ma Ján pokrstil vodou, ale vtedy som bol od Otca pokrstený aj Duchom, aby som bol pripravený na budúce poslanie.
Lk 3,1-18, Jn 1,19-28) - Pane, čo mi chceš povedať dnešným úryvkom? - Dnes ti chcem znova porozprávať o svojom prorokovi Jánovi Krstiteľovi. Keď sa narodil, žil so svojími rodičmi, až kým mu nezomreli. Po smrti rodičov sa utiahol na púšť, kde žil až do tridsiatich rokov a tvrdým životom sa pripravoval na poslanie, ktoré ho čakalo.
- Pane, ako si žil v Nazarete potom, keď si sa vrátil ako 12-ročný z Jeruzalema, kde si sa stratil svojim rodičom. - Už potom som nerobil žiadne také "vylomeniny", ale žil som v našom mestečku ako každý iný chalan. Pomáhal som Jozefovi pri práci a keď už nevládal pracovať, preberal som po ňom remeslo. Nazaret bol mestom, kde sme sa prisťahovali, takže sme tu nemali svoj dedičný podiel pôdy. Kto nemal pôdu, bol chudobný a živil sa remeslom, za ktoré väčšinou dostával nejaké potraviny. Málo bolo takých, ktorí za prácu mohli zaplatiť peniazmi.
- Pane, ty si išiel prvýkrát do chrámu až keď si mal 12 rokov? Zdá sa mi to trochu neskoro. - Hneď ti vysvetlím, prečo to bolo takto. Boh si žiadal, aby v celom Izraeli bol postavený iba jeden chrám v Jeruzaleme. Nariadil to v čase, keď okolité národy mali veľa Bohov a konali obety na mnohých miestach. Toto aj Židov lákalo k uctievaniu bôžikov. Boh rozhodol, že kvôli čistote viery sa obety budú prinášať iba v Jeruzaleme.
- Pane, som trochu sklamaný. Som mladý, chcem mať v tebe vzor svojho života a o tvojej mladosti je v písme iba jedna veta. - Hneď ti vysvetlím, že nie je dôležité, aby tam bolo napísané o mne veľa. Stačí, keď v tej vete sú podstatné veci.
- Pane, čoskoro po tvojom narodení musela tvoja mama s tebou a Jozefom ujsť do Egypta. Ako dlho ste tam boli? - Nebolo to až tak príliš dlho. Bolo to však dosť na to, aby sme okúsili údel vyhnancov. Sám dobre vieš, ako ťažko ti padne, keď sa musíš na dlhšie rozlúčiť s rodinou a priateľmi.
- Pane, utiekol si do Egypta a dovolil si, aby namiesto teba trpeli nevinní. Vysvetli mi, prečo to tak bolo? - Herodes bol rozhnevaný, pretože mágovia ho oklamali. Cestou späť ho obišli a on sa nedozvedel, kde som sa narodil. Vedel síce, že to bude v niektorom z betlehemských domov, ale nevedel v ktorom.
- Pane, prečo museli tvoji rodičia utiecť s tebou do Egypta? - Keď mágovia odo mňa odišli, nešli za Herodesom, lebo dostali vo sne pokyn, aby sa domov vrátili inou cestou. Herodesovi sa nepáčilo, že mu v krajine rastie nový kráľ a preto ma chcel zabiť.
