Nezávislý, realisticky zmýšľajúci "voľnomyšlienkár", s úprimným záujmom o čo najdokonalejšie a najnázornejšie pochopenie (fyzikálneho) usporiadania objektívnej reality (sveta). Vyznávač hesla: Do nového tisícročia s novými myšlienkami!Svojimi myšlienkami nemám zámer nikoho urážať, chcem ho iba donútiť, aby sa nad nimi zamyslel. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Leto 2019 je definitívne minulosťou. Niektorí ho využili na cestovanie do zahraničia, ale aj na Slovensku je množstvo miest, na ktorých sa možno ocitnúť „za hranicami všedných dní“. Jedným takýmto miestom je Važecká jaskyňa.
Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová dnes vymenovala potrebných šesť ústavných sudcov a tým plne sfunkčnila (doteraz poloprázdny) Ústavný súd SR. To ihneď vyvolalo vlnu rôznych komentárov. Ja prichádzam s ďalším.
V októbri sa zvyknú udeľovať Nobelove ceny. Odôvodnenie tohtoročnej ceny za fyziku ma prinútilo zamyslieť sa. Nemám nič proti vybraným laureátom ceny ako osobám, ale k oceňovanému aktuálnemu trendu – aj ich - konkrétnej práce.
Uplynulo už 110 rokov od prvého letu pilotovaného vrtuľníka. Boli to časy, keď sa technický pokrok i v letectve nezadržateľne predieral dopredu, napriek všemožným prekážkam. Ruku k dielu prikladali aj Slováci ako Ján Bahýľ.
V roku 2019 sme si na Slovensku pripomenuli 100. výročie tragickej smrti M. R. Štefánika viacerými, aj medzinárodnými, leteckými podujatiami (napr. SIAF Piešťany, Sliač, Košice). Štefánika však predchádzali iní slovenskí piloti.
Svetový klimatický kongres v New Yorku, zvolaný generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom, sa tešil veľkej pozornosti. Bol to však len znova starostlivo zrežírovaný „rituálny tanček“ na ošemetnú tému globálneho otepľovania.
Meno Josefa Šplíchala, dožívajúceho svoj život v Liptovskom Mikuláši, slovenskej verejnosti pravdepodobne nič nehovorí. Bol to brat Oľgy Havlovej, a teda švagor nebohého Václava Havla. Druhého septembra t.r. nečakane skonal.
Osobne považujem za užitočné, aj touto cestou upriamiť v určitom predstihu pozornosť verejnosti na Národný výstup na Kriváň 2019 (2495 m n.m.) 17. augusta t.r., venovaný súčasne dvom rôznym výročiam v národnom živote Slovákov.
Pred pár dňami masmédiá nasmerovali našu pozornosť na fakt, že od 29. júla žije ľudstvo na ekologický dlh. K tomu dátumu vraj totiž vyčerpalo všetky prírodné zdroje, ktoré je biosféra schopná obnoviť za jeden rok.
Pri príležitosti tretieho výročia úmrtia prof. Jána Chrapana ml. (23.7.2016) som sa rozhodol touto cestou sprostredkovať čitateľom tiež jeho článok Jadrová fyzika už v druhom storočí. Tento blog obsahuje jeho dokončenie.
Pri príležitosti tretieho výročia úmrtia prof. Jána Chrapana ml. (23.7.2016) som sa rozhodol touto cestou sprostredkovať čitateľom tiež jeho článok Jadrová fyzika už v druhom storočí.
Pri príležitosti tretieho výročia úmrtia prof. Jána Chrapana ml. (23.7.2016) som sa rozhodol touto cestou sprostredkovať čitateľom tiež jeho článok Stavovský život slovenských fyzikov v 20.storočí očami jedného z nich, 3.časť.
Pri príležitosti tretieho výročia úmrtia prof. Jána Chrapana ml. (23.7.2016) som sa rozhodol touto cestou sprostredkovať čitateľom tiež jeho článok Stavovský život slovenských fyzikov v 20.storočí očami jedného z nich, 2.časť.
Pri príležitosti tretieho výročia úmrtia prof. Jána Chrapana ml. (23.7.2016) som sa rozhodol touto cestou sprostredkovať čitateľom tiež jeho článok Stavovský život slovenských fyzikov v 20.storočí očami jedného z nich.
Pri príležitosti 3. výročia úmrtia prof. Jána Chrapana ml. (23.7.2016) som sa rozhodol touto cestou sprostredkovať čitateľom aj jeho článok Píli si ľudstvo pod sebou konár?, publikovaný v aperiodiku Myšlienky a fakty v r.2008.
Pri príležitosti tretieho výročia úmrtia prof. Jána Chrapana ml. (23.7.2016), som sa rozhodol touto cestou postupne sprostredkovať čitateľom-záujemcom niektoré jeho myšlienky, publikované v aperiodiku Myšlienky a fakty (MaF).
Mesiac po tisícročia osvetľoval nočnú oblohu bez toho, aby ľudia mohli spoznať vzhľad celého jeho povrchu, vrátane jeho odvrátenej strany. Pretože vesmírni súputníci - Zem a Mesiac – sa nachádzajú v tzv. synchrónnej rotácii.
14. septembra 1959 dopadla na povrch Mesiaca sovietska kozmická sonda Luna 2 (Lunik) a stala sa tak prvým predmetom vyrobeným ľudskou rukou, ktorý sa v dejinách ľudstva na toto nám najbližšie vesmírne teleso dostal.
Vesmírne lety s ľudskou posádkou (okrem k ISS) ustali, a s nimi aj neprirodzené úmrtia (ale na zemi nie). Pri príležitosti 50. výročia vstupu človeka na Mesiac, spomeňme na ľudí, ktorí svoj život neobetovali tomuto cieľu nadarmo.
V týchto dňoch si pripomíname 50. výročie úspešnej ale (veľmi) riskantnej mesačnej misie Apollo 11 a prvého pristátia ľudí na Mesiaci 20.7.1969. Stalo sa tak v dvanástom roku „kozmickej éry“, ak rátame od Sputnika 1 (4.10.1957).
