Zablokovanie jedného z najčítanejších blogov na SME koncom minulého týždňa vyvolalo v blogerskej komunite chaos a zdesenie. Mne prinieslo nečakané pozvanie.
Blog Jána Valchára, ktorý je veľkým podporovateľom Ukrajiny, je späť a nebol to zásah zhora, ako on sám naznačoval. Viacerí diskutéri začali obviňovať priamo ministra vnútra. Dokonca poškuľovali aj po SME, že v redakcii vládne tvrdá cenzúra... To sú vážne obvinenia, ktoré, ako sa ukázalo, sa zakladali iba na domnienkach diskutujúcich.
Všetko sa dnes vysvetlilo. Realita je veľmi prozaická. Ján Valchár používa príliš ostré a neprijateľné (pre admina) výroky a vyjadrenia. Nakoniec, vysvetlenie samotného blogera si môžete prečítať v jeho dnešnom blogu.
https://blog.sme.sk/valchar/politika/bol-som-zablogovany
Obrovský priestor venoval mojej osobe, čo ma ani neprekvapilo. Potom, aký hrozný čin som (v jeho očiach a v očiach jeho podporovateľov a sympatizantov) spáchala ohľadom otvorenia témy jeho "zmiznutia" v mojom včerajšom blogu https://blog.sme.sk/culakova/media/ad-kam-zmizol-blog-jana-valchara, čakala som jeho reakciu. Prekvapila ma rýchlosť odozvy, rozsah a množstvo času, ktoré mi venoval.
Neprekvapil ma ani tak spôsob a forma, ako sa o mne a o iných jeho kritikoch vyjadruje. Beriem to ako jeho obľúbený a typický štýl písania. Oveľa viac sa ma dotklo, že ma obvinil z písania blogov za peniaze a verejne ma nazval schizofreničkou.
Platená blogerka Čuláková...
Ján Valchár je úspešný bloger a jeho štýl písania o pomoci Ukrajine má svojich obdivovateľov. V najnovšom blogu sa ale pustil do kritiky blogerov a diskutujúcich. Naznačuje, že ma niekto platí. Neuviedol žiadne fakty a argumenty. Odkiaľ čerpá informácie, nevedno. Možno si iba myslí, že za písanie blogov mi niekto platí a je to jeho názor. Za základe čoho si to myslí, tiež neuviedol. Hm, možno ma platí prezident SR Peter Pellegrini, ministerstvo vnútra, úrad vlády, policajný zbor, neziskové organizácie napojené na Smer, Republiku alebo že by Penta? A čo tak Soros, pán Valchár? Skúste aspoň naznačiť, ak máte takú vedomosť a neobchádzajte okolo tejto vami vyfabulovanej skutočnosti ako okolo horúcej kaše.
"...pani Čuláková preráža dno. Tu mi ale ide na um, či zámerne alebo je len taká povaha. Na Facebooku z mojej skúsenosti nikdy nikto nerobí zadarmo, nieto aby tam niekto písal dlhý blog na margo aféry ohľadom zmiznutia blog-konta."
Hm, čo má Facebook spoločné s blogmi na SME, pán Valchár? Priznám sa, že ma to spojenie, ktoré ste použili vo vašom blogu, aj celkom pobavilo.
Ohľadom verejného obvinenia, že píšem moje blogy zámerne (o aký zámer mi ide, ste neuviedli) a že pravdepodobne píšem za peniaze, sa touto cestou verejne ohradzujem a verím, že sa mi, pán Valchár, verejne ospravedlníte. Prekročili ste Rubikon. Nie, nemyslím TEN RUBICON.
Ak máte dôkazy o tom, že som platenou blogerkou, sem s nimi. Inak je to iba prachsprostá lož a nactiutŕhanie. Ospravedlniť sa nie je slabosť, ale sila. Aj preto som sa vám verejne ospravedlnila ohľadom mojich vyjadrení v blogu. Môj zámer nebol ublížiť vám a ani sa vám vysmievať. Očakávam podobnú reakciu aj od vás.
Neviem, aké máte vy osobné skúsenosti so sociálnycmi sieťami (okrem toho, že ste v súčasnoti zablokovaný na jednej z nich) a prečo si myslíte, že "Na Facebooku ... nikdy nikto nerobí zadarmo," ale väčšina používateľov má iné skúsenosti ako vy a väčšina používateľov Facebooku píše na sociálnu sieť celkom zadarmo. Myslím bežných ľudí a nie politikov, aktivistov, influencerov, firmy, podnikateľov a teda každého, kto si za reklamu platí alebo mu za reklamu platia iní. Myslím bežných ľudí. Počítam sa tiež medzi bežných ľudí. Nie som ničím zaujímavá a nemám svoj fanklub.
Pán Valchár, dovolím si ešte upozorniť na takú "drobnosť", že neblogujem na Facebooku, ale na SME a na Postoji. Môžete si to overiť. Prosím, rozlišujte, čo je sociálna sieť a čo je blog. Vaša osobná skúsenosť s Facebookom nie je však prenositeľná na všetkých užívateľov. Teda nemala by byť.
Blogerka s istou mierou schizofrénie
Keď o mne nič neviete, pán Valchár, skúste si to zistiť na internete. Neskrývam sa ani v bežných diskusiách alebo na sociálnych sieťach za anonymné nicky. Nie je to v mojej DNA. Bojujem za priznanie skutočnej identity človeka, ktorý chce verejne diskutovať. Každý by mal niesť zodpovednosť za svoje slová a činy.
Som bývalá novinárka a v súčasnosti sa na plný úväzok venujem rodine a starostlivosti o nášho schizofrenického syna Adama. Preto sa ma hlboko dotklo, keď ste vo vašom dnešnom blogu napísali: "A úplne ma prekvapila vaša istá miera schizofrénie". Dokonca ste to potvrdili aj v diskusii pod vaším blogom, kde ste zopakovali: "Podla mna mate selektivnu pamat alebo schizofreniu...Takze naozaj schizofrenia."
Lekárska diagnóza iba na základe blogov a diskusných príspevkov na internete, dokonca od človeka, ktorý nemá medicínske vzdelanie... Uff! Nechce sa mi veriť, že ste to napísali a opakovane!
Ak by niekto o svojom kritikovi napísal ako argument, že sa mu javí ako mongoloidný alebo autista a pritom netuší, že ten dotyčný má doma dieťa s Downovým syndrómom alebo autistu... Nuž, silná káva pre každého takého rodiča, verte mi! Logicky ale vaše vyjadrenia preberá aj váš fanklub. To si azda uvedomujete. Vaši obdivovatelia mi odporúčajú Lexaurín a tiež špekulujú o mojom psychickom zdraví. To je asi novinka v spôsobe komunikácie, akú niektorí na internete začali používať. Ak nemám argumenty, nazvem svojho oponenta psychicky chorým alebo schizofrenikom...
Niekto sa nad tým pousmeje, avšak človek so štipkou empatie cíti, že používať výrazy ako schizofrénia vo forme výsmechu alebo ako argument vo verejnom priestore je neprijateľné, urážlivé a necitlivé voči psychicky chorým ľuďom.
Nie, nemusíte sa mi ospravedlňovať, chápem ľudí, ktorí slová ako debil, imbecil, psychicky narušený alebo schizofrenik používajú ako "argumenty" a bez hlbšej empatie.
Na posmešky ohľadom schizofrénie som si už zvykla. Môj syn našťastie nie je na sociálnych sieťach, takže sa ho to nedotýka. Môže sa ale tento necitlivý spôsob používania slova schizofrénia dotknúť iných ľudí. Teda ak mi rozumiete, čo tým chcem povedať. Som preto vďačná každému, kto si to uvedomuje a slovo "schizofrénia" nepoužíva ako urážku, argument alebo ako výsmech.
Si málo užitočná/ý a sedíš na prdeli!
Toto slovné spojenie poznám. Zvyčajne ho používajú ľudia, ktorí chcú iným podkopať sebavedomie alebo sa pasujú do "lepších" a dávajú to pocítiť tým "horším".
Nuž, pre vás som tá horšia. Nepomáham dostatočne Ukrajine. (A ešte mám aj menej článkov a menej sympatizantov ako vy na blogoch a na Facebooku). Hm, pripomínate mi argumentáciu iného blogera na SME - Vladimíra Bojničana. Rád sa opierate a odvolávate na vašich sympatizantov v diskusiách: "...presne toto vám vytkli diskutujúci, ktorí reálne nesedia na prdeli ale snažia sa byť užitočný. Žiaľ, u vás ani náhodou..."
Pán Valchár, vy vôbec netušíte, či a ako pomáham Ukrajine, Ukrajincom, utečencom a migrantom. Na rozdiel od vás o tom verejne nehovorím. Na Slovensku existuje množstvo iných platforiem a možností, ako podporovať ťažko skúšanú Ukrajinu, nielen Donio. Ak niekto verejne nedeklaruje svoju pomoc, azda nepomáha? Osobne mám problém chváliť sa, ako pomáham. Nie je to v mojej DNA. Avšak rešpektujem ľudí, ktorí o tom, ako pomáhajú, otvorene a opakovane píšu a hovoria. Je to každého voľba, akú formu si vyberie.
Vaše posmešky by ma aj urazili, keby som vás z vašich blogov a reakcií na internete vďaka vášmu "zmiznutiu" bližšie nespoznala. Pochopila som, že ste niekedy vo vašich vyjadreniach tvrdý a nekompromisný, viem, že je to váš slovník a spôsob "komunikácie". Keby som nebola psychicky "odolná", asi by som vaše urážky, ktoré nazývate "nekompromisnou pravdou" ťažko prehltla a isto by som ich neprešla bez pošramotenia. Ako matka štyroch dospelých detí a dlhoročná manželka a novinárka som si ale už prešla všeličím. Verte mi. Vyhrážali sa mi ozbrojené skupiny a nepriamo aj policajti a moja bývalá šéfka v SME (kde som pracovala ako novinárka v Nitrianskych novinách) chcela odo mňa, aby som na kolegov donášala. Zažila som skutočne všeličo.
Vy slová používate, milý Ján, ako kvapky dažďa. Raz sú krásne a spôsobujú dúhu, inokedy sú škodlivé, ubližujú a prinášajú spúšť. Aký máte cieľ a čo máte v srdci, viete len vy sám.
Máte však smolu. Tentoraz ste vašimi hustými kvapkami slov narazili na dáždnik a nenamočili ste ma. Nie som "smerácka tetuška", ako ma nazval jeden z vašich sympatizantov, ktorá sa pri urážkach rozplače alebo rozčertí. Nie som dezolát, ktorý sa na internete "odbavuje" a píše na sociálne siete kde-čo a haj-buj bez hlavy a päty. Nie som ani namosúrená "katolibanka", ktorá nemá potuchy, ako fungujú médiá, sociálne siete, influenceri, umelá inteligencia, ako sa šíria hoaxy, nepravdy a neslintám pri pohľade na politického alebo ideologického vodcu či na svoj idol. Nepotrebujem si potvrdzovať svoje ego a už vôbec sa nepotrebujem povyšovať nad iných ale nenechám sa ani inými ponižovať a urážať. Vaše hodnotenie mojej osoby je preto pre mňa ako dážd, ktorý sa vpije do zeme a po čase premení na paru. "Jolana Čuláková je pre mňa na rozdiel od pani Horrocks neznámou blogerkou. Jej blogy zjavne príliš veľký význam nemajú, súdiac podľa čítanosti, ktorá je až na výnimky biedna. A pani Čuláková (podľa niektorých diskutujúcich je to typická hejslovenská katolibanka) začala podsúvať svoje „sdjeľajte kím nesmažu“ fakty."
Viac ako vaše emotívne a úsmevné hodnotenie mojej osoby ma však zaujala vaša ponuka: "...dám vám potom v blogu vedieť, kedy, koľkí a kadiaľ ideme a akú pomoc vrátane financií vezieme. Máte exkluzívnu možnosť si ísť osobne overiť, komu a koľko pomoci ide do rúk. Úprimne dúfam, že túto možnosť neodmietnete a že napíšete o ceste blog ;)".
Ponuku prijímam a čakám na termín, miesto a čas, milý Ján. Bude mi cťou ísť s vami a zúčastniť sa na pomoci Ukrajine spolu s vami a vašimi priateľmi. Ako novinárka vám budem možno aj užitočná. Verte, že schizofréniou netrpím. Môžem vám priniesť písomné potvrdenie od lekára, ak budete chcieť :)
Zároveň zdieľam aj váš odkaz na stránku, kde vám môžu ľudia posielať peniaze. Naša sloboda je aj o slobodnom rozhodnutí, komu a ako budeme pomáhať a komu pošleme peniaze. Rada vás podporím a posielam tiež peniaze "na kávu". Snáď vás to poteší. Som rada, že ste späť. Skutočne som sa obávala, že sa sa stratil kdesi na ukrajinskom fronte.
"Ak chcete prispieť na naftu a motor, zatiaľ iba cez kafé: https://buymeacoffee.com/johny1981aa Z tohto kafé nepôjde na kafé ani whiskey ani cent, pani Čuláková. ;)"
Vaše posmešky a "škádlenie" beriem s rezervou. :) Teda okrem tej schizofrénie a naznačenia, že ma ako blogerku niekto platí. To je cez čiaru.
Nakoniec, prečo by ste si z darov od dobrovoľníkov nemohli kúpiť kávu na benzínke cestou na Ukrajinu? Ak vám niekto závidí kávu, taký človek nestojí za pozornosť. Je to chudák.
Nuž a ešte jedna poznámka k tejto kauze "vypínania" blogov. Nie ste sám, komu na SME blokujú blogy. Admini SME zámerne "skryli" môj blog aj blog Otílie Horocks pred očami čitateľov, takže nie sú v chronologickom poradí ako všetky ostatné blogy ale iba priamo po vyhľadaní v našich súkromných blogoch. Usmievam sa. Keďže nie som taký hviezdy bloger ako vy, myslím, že si to nikto ani nevšimne. Napísala som do redakcie e-mail s otázkami ohľadom "ukrytia" týchto dvoch blogov a dostala som vtipnú odpoveď. Ale o tom niekedy inokedy.
