Človek. Manžel. Otec. Vyštudoval Politológiu. Má rád štatistiky. Zoznam autorových rubrík: Knihy, Film, Politika, Hudba, Spoločnosť
Nechcem sa zaradiť do plejády autorov mlátiacich prázdnu slamu, ktorí na blogoch zahltia priestor, ale pokúsim sa ponúknuť svoj pohľad a videnie celej situácie. Včera niečo po 22.hodine hlasovanie v parlamente dopadlo nasledovne: 55 hlasov za predložený návrh, 9 proti nemu, 60 nehlasovalo, 24 nebolo prítomných.
Istá agentúra čerstvo zverejnila svoj prieskum verejnej mienky na otázku, koho by občania volili, ak by boli parlamentné voľby v tomto období. SMER získal 38,5% ; SDKÚ 13%, KDH 8,1%, SaS 7,8%, Most 7,1%, SNS by sa do parlamentu nedostala pri zisku iba 3,7%. Prieskum ako každý iný, však. Zaujímavý však bol najmä preto, že do zoznamu strán zaradil aj jednu ešte neexistujúcu - Obyčajní ľudia, a jednu len nedávno ohlásenú - Národ a Spravodlivosť. Poďme sa pozrieť koľko majú sympatizantov a čo to v preklade znamená.
Naši hokejisti budú zrejme radi, ak skončia na tomto šampionáte lepšie ako na 12. mieste. To je rezultát kotrý sa rysuje po včerajšej prehre s Fínskom. Pravda je, že domáci team nikdy doma nebýva prorokom. V tomto kontexte sa však zväčša myslí to že mužstvo nesiahne na medaily. Nie že nepostúpi ani do osmičky. Skúsim zhrnúť svoj pohľad na hru našich a na okolnosti v zákulisí ktoré podľa mňa mali vplyv na výkony a výsledky.
Človek musí nasadnúť do auta a ísť krížom krážom po Slovensku aby si uvedomil, v akej krásnej krajine žijeme. Keď som prvý raz navštívil na pár dní Oravu, Vysoké či Nízke Tatry, Liptov ; bol som uchvátený a ako človek z juhozápadu slovenska som pocítil, že „toto" je to pravé Slovensko. Rovnaký zážitok som očakával aj od návštevy Pienin.
V tomto období sa dostala na pretras myšlienka o zmene zákona o používaní jazyka národnostných menšín - o zmene percentuálneho pomeru smerom nadol, t.j. možnosť na úradoch hovoriť jazykom menšiny už pri ich zastúpení pri podiele nad 15% - doteraz nad 20%.
Je toho teraz všade plno. Otvorím chladničku a tam Líbya...každý analyzuje, radí, prorokuje. Médiá ponúkajú informácie v priamom prenose. Kedže prvé nepokoje v Tunise začali už v januári, bolo dosť času na premýšľanie, prečo sa deje to čo sa deje, odkiaľ vietor fúka a podobne.
Taká téma, že o ničom. Že dovidenia. Že nemám čo robiť asi a statne sa nudím. Ale na druhej strane, nech dvihne ruku ten, ktorý o tom nikdy nerozmýšľal. Že či teda budúci rok áno, alebo nie. A hlavne ako? Aký koniec sveta môžeme očakávať?
Skôr náhodou než plánovane som navštívil pobočku jednej banky. Nalomila sa mi totiž bankomatová karta a obával som sa, že sa mi odlomí úplne a budem v háji. Teraz možno prezradím totožnosť banky, ale po novom ponúkajú tzv. bezkontaktnú kartu, takže som si povedal že dva v jednom...
Tohto roku v máji, po desiatich rokoch, budeme opäť svedkami celoštátneho sčítania obyvateľov Slovenskej republiky. To ma primälo, najmä po minulotýždňovom apeli maďarských strán na slovensku aby sa etnickí maďari nehanbili/ nebáli prihlásiť k svojej národnosti sa pozrieť, ako sa vyvíjala početnosť tejto menšiny na slovensku. A jedným vrzom som k tomu pribral aj vývin ďaľšej a zaznávanej menšiny - rómov.
Bratislavské oslavy nového roku sú pre mňa rutinou. Všetko čo sa stane rutinou si človek prestáva vážiť, všakže. Všetky tie „tématické" okruhy v rámci Starého mesta, kontroly na vstupných bránach filtrujúce nebezpečné predmety aj jedincov... človek po čase túži skúsiť aké to je aj v iných metropolách. Pred pár rokmi som preto vyskúšal stráviť posledné hodiny roka v blízkej Viedni. Tieto „zážitky" by som radšej vymenil za „rutinu" v Bratislave... neporiadok, až bordel v samotnom centre aj širšom okolí, neexistencia akýchkoľvek „kontrolných bodov", vystrájajúce tlupy prevažne Turkov ktorí kúsok odo mňa zapálili kontajner, pyrotechnika ktorá bola hádzaná do stredu davu a podobne. Ale predsa po ďaľších dvoch či troch rokoch prišla chuť vyskúšať niečo nové. Tým miestom sa stala Praha.
Do rúk sa mi dostala kniha Búranie podhradia, veľmi zaujímavá publikácia, ktorá núti človeka zamyslieť sa. Nejdem tu referovať o obsahu knihy, kto chce nech si ju zakúpi, mimochodom vďaka množstvu fotografií má veľkú výpovednú hodnotu. Autorom je toho času mladý pracovník slovenskej televízie, ktorá mala v čase stavania Nového mosta - alebo ak chcete Mosta SNP, svoje sklady a ateliéri priamo v budove Synagógy, ktorá tiež padla za obeť demolácie štvrte pod hradom. Svojím fotoaparátom zachytával postupné miznutie celej tejto štvrte v rokoch 1967-1971 a potom keď s odstupom 35 rokov nafotil toto územie opäť, vznikla séria fotografií ktoré zachytávali totožné územie, a pritom už stavebne úplne odlišné.
Moja sestra, žijúca v zahraničí, vždy ocení keď dostane na Vianoce nejakú slovenskú hudbu, ktorá ju drží v kontakte s dianím na Slovensku. Keď som sa dozvedel že Misha vydáva nový album, hneď som podvedome vedel aký bude tohtoročný darček. Počas minulých rokov som mal možnosť vypočuť si jej albumy z rokov 2005 a 2007 a zaujali ma, aj keď nie celé albumy, tak minimálne nejaká časť bola dosť dobrá. Ako asi na každom albume. Prvotný singel ma navnadil ešte viac, povedal som si že ak toto bude celý album, tak paráda a neváham. V predajni som CD bezpečne našiel, kúpil...a doma vložil do prehrávača plný očakávania. Názov „ako nikdy predtým" sľuboval veľa.
