Človek. Manžel. Otec. Vyštudoval Politológiu. Má rád štatistiky. Zoznam autorových rubrík: Knihy, Film, Politika, Hudba, Spoločnosť
Ukrajina momentálne prežíva pohnuté obdobie, ale nejde o niečo nové pre túto krajinu. Historické základy predurčili jej vývoj na storočia dopredu a dnes je Ukrajina učebnicovou ukážkou tzv. rozštiepenej krajiny. Ukrajina je dnes rozštiepená etnicky, kultúrne aj nábožensky, čo si ukážeme aj na niekoľkých mapách.
Koľko hlasov dostali strany cez hlasy pre ich kandidátov na poslancov? Podľa mňa veľmi výstižná štatistika, ktorá má väčšiu výpovednú hodnotu než všetky prieskumy verejnej mienky, lebo je založená na práve konanom volebnom akte občanov. Tieto čísla sú akýmsi lakmusovým papierikom, z ktorého sa dá odvodiť aktuálna podpora politických strán, ak by sa práve teraz konali parlamentné voľby. Zaiste, v parlamentných voľbách nekandidujú „nezávislí" kandidáti, ktorí teraz získali až 19% všetkých hlasov a museli by sa zaradiť do niektorej z existujúcich strán. Preto ponúkam dva rebríčky - reálne ako skončili župné voľby, a rebríček očistený o hlasy nezávislých. Uvádzam strany so ziskom 0,5%, pri koalíciách som počet hlasov jednotlivých strán odvodil buď od získaného počtu mandátov zvolených poslancov, resp. od počtu kandidátov koaličných strán, ktoré ale nezískali samostatný mandát.
Máme za sebou druhé kolo župných volieb. Poďme sa pozrieť štatisticky ktorý kandidát získal, ktorý stratil, na koho stranu sa priklonili voliči neúspešných kandidátov v prvom kole.
V poslednom období sa dosť diskutuje o otázke počtu územných celkov na slovensku. Je zrejmé, že ľudia sa nezžili s krajmi, ich geografické tvary vo viacerých prípadoch porušujú všetky historické a logické väzby. Napovedá tomu aj permanentne nízka volebná účasť - počas štyroch konaných volieb bola priemerná volebná účasť 22%.
9.novembra sa uskutočnili voľby do vyšších územných celkov. Ako kandidát na poslanca v rámci BSK – Bratislavy V. som bol osobne zainteresovaný a s krátkym odstupom ponúkam svoj pohľad na voľby.
9.novembra sa uskutočnia voľby do vyšších územných celkov. Tieto voľby od vzniku VÚC čelia všeobecnému nezáujmu voličov, ktorým sú kraje vzdialené a pre väčšinu z nich neprehľadné a nepotrebné. Napriek tomu som sa rozhodol kandidovať za poslanca do BSK. Prečo?
Bratislava už dávno nie je obohnaná ostnatým drôtom a koketuje s obcami na jej hraniciach, či už v Rakúsku či Maďarsku. Počet obyvateľov slovenskej národnosti v týchto obciach rastie každým rokom a v niektorých už tvoria aj štvrtinu či tretinu obyvateľstva. Ich presun si zabezpečujú prostredníctvom vlastných motorových vozidiel a aj pre potenciálnych návštevníkov týchto obcí je hlavnou možnosťou dostať sa tam osobné vozidlo.
Pamätám si, že ako malý chlapec sme často chodili na územie medzi Malým a Veľkým Draždiakom, kde bola možnosť zahrať sa, opekať si na ohnisku, či kúpať sa vo vode. Dnešný stav, hlavne Malého Draždiaka a plochou medzi ním a Veľkým bratom však nie je uspokojivý a musíme žiaľ skonštatovať, že potenciál tohto územia je nevyužitý. Pritom Petržalčania (no nielen oni) potrebujú nový vitálny kvalitný park - miesto, kde sa budujú sociálne väzby v príjemnom prostredí, miesto kultúrnych podujatí, športových a turisticko-kondičných aktivít, či iba možnosť posedieť si v tichom objatí lesa.
Početnosť a stav detských ihrísk v Bratislave za posledné roky kontinuálne klesal a zhoršoval sa; ruka v ruke s nižšou pôrodnosťou a potrebou využitia týchto plôch. Akonáhle sa tento trend obrátil, čerství rodičia pocítili nedostatok miesta pre trávenie času so svojimi ratolesťami. Súčasné detské ihriská - tie, ktoré sa zachovali a mali to šťastie že sa rekultivovali - pripomínajú akési ohradené pevnosti, vnútri ktorých sú oázy čistého a upraveného prostredia, pričom bývajú zúfalo preplnené a kapacitne nezvládajú nápor dospelých s deťmi. Zvyšné zarástli burinou či slúžia ako parkovacie miesta ako dôsledok besného parkovania pri akútnom nedostatku miest pre autá.
Slovan Bratislava opäť zakončil svoju púť v pohárovej Európe v najkratšom čase. Že je to hanba, je bez diskusie. Že je to pomaly chronický stav, začína byť evidentné. A logické.
Presne o dva mesiace sa v nemecku budú konať parlamentné voľby, ktoré určia ďalšie smerovanie tejto krajiny, ale nielen nej samotnej, tieto voľby budú mať zásadný význam pre smerovanie celej Európskej únie, čím sa tieto voľby stávajú supervoľbami v rámci kontinentu. O možnosť kreovať nemeckú a európsku politiku sa pokúsia najmä dve hlavné politické sily krajiny – Kresťanskodemokratická únia /Kresťanskosociálna únia (CDU/CSU) a Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD). Pozrime sa čo tieto strany ponúkajú smerom k Európe a aké sú prognózy prieskumov verejnej mienky.
Východná polovica Európy sa pomaly ale isto (alebo skôr rýchlo a isto) vyľudňuje. Štatistiky sú neúprosné – za posledných 13 rokov, čo je čas zodpovedajúci povedzme polovici trvania života jednej generácie (ak berieme údaj 25 rokov) v týchto krajinách ubudlo takmer 10 miliónov obyvateľov. Poďme sa pozrieť na bližšie čísla a načrtnúť dôvody.
Južný Balkán je územie skúšané dejinami, komplikované svojimi vzťahmi, prepletenými navzájom, ovplyvnené osmanským dedičstvom. Zrejme najvýraznejším osmanským dedičstvom je národnostné a náboženské premiešanie územia, aj sto rokov po páde impéria. Krajiny ako Albánsko, Kosovo, Macedónsko a Bulharsko dnes riešia historické dedičstvo tohto faktu.
Toto je blog o mojej nádhernej, šikovnej, múdrej dcérke, ktorú veľmi milujem a ktorá mi dennodenne prináša obrovskú radosť.
Včera vyšla v tlači opäť ďaľšia správa o výsledku prieskumu verejnej mienky. Ponúknem vlastný pohľad na tieto "smerodajné" a verejnosť zavádzajúce výsledky.
Kedže v úvode musím použiť minimálne 120 znakov a neviem čo k veci by som vzhľadom na nadpis mal napísať, miniem ich týmto spôsobom :-)
Postavenie, v ktorom sa momentálne nachádzajú dva popredné Bratislavské aj slovenské športové kluby – hokejový a futbalový Slovan, je diametrálne odlišné. Kde sú hlavné príčiny a čo môže byť riešením?
Často som počul názor, že slovenskí voliči sú odjakživa rozdelení na dva takmer totožné tábory rozdelené do ľavicového a pravicového spektra. To ma primälo pozrieť sa na volebné štatistiky volieb konaných na Slovensku od roku 1992 a analyzovať či toto tvrdenie platí. Pozrime sa na výsledky tejto analýzy (údaje použité z dát Štatistického úradu SR).
Paradoxný nadpis od občana, ktorý volil pravicovú stranu. Priznám sa, že som bol z výsledkov volieb mierne šokovaný. Človek si môže robiť analýzy, počítať, variovať ale do hláv ľudí nevidí a túto sobotu prišlo voliť množstvo ľudí ktorí ešte v piatok nevedeli koho budú voliť, prípadne boli dokonca rozhodnutí neísť.
Kto dnes ťahá za nitky v rámci Európy či v ekonomike tak aj v politike, kto je jedničkou kontinentu a aká bola história tohto národa? Pozrime sa najprv na historické pozadie obyvateľov územia dnešného Nemecka a potom na súčasnú geopolitickú situáciu.
