Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené
Učiteľ je človek, ktorý trávi s mojim dieťaťom veľa času. Niektoré dni dokonca viac, než ja sám. Je preňho zdrojom poznania a múdrosti. Vzorom správania a charakteru. Sprievodcom životom v čase, keď ja pri ňom nie som. Možno to niekomu bude pripadať divné, ale som rodič a chcem pre svoje dieťa dobrého učiteľa!
Že nie? Potom s ním nie je niečo v poriadku. Navrhujem poskytnúť okamžite prvú pomoc a následne urýchlene vyhľadať lekára!
"Na úvod jedno základné pravidlo, ktorým sa naša televízia riadi. Ponechajte výpovede autentické. Nielen konkrétne vety, ale aj zmysel. My sme objektívna televízia, nie bulvár. Neprispôosobujeme si správy podľa potreby," dokončil pán Škotka a poveril ma spracovaním správy o požiaroch v Austrálii... Už to bude dobrých desať rokov nazad, čo som tam absolvoval taký neoficiálny zábeh na pozíciu redaktora zahraničných správ, ale tento úvod si pamätám dodnes.
Vážený pán premiér, rozhodol som sa, že Vás musím varovať. Ak budete takto pokračovať, príde Mišova mamka a nakoľko nie sú Vianoce, môže to s Vami dopadnúť veľmi zle!
Po minulom blogu, kde som načrtol svoju predstavu, ako by som sa do problematiky školstva pustil ja, prinášam dnes draft, týkajúci sa konkrétne vysokých škôl. Viem, poviete si, učiteľ z 1.-4. by chcel hovoriť do problematiky vysokých škôl? Nie je to trochu odvážne? Alebo hádam aj drzé? Máte pravdu, je mi to trochu cudzie a práve preto by som rád poprosil každého (nie len učiteľov), aby si prečítal tento krátky draft a zaujal stanovisko. Za pomoc vopred ďakujem!
Tak a je to jasné. Fínske školstvo je v našich podmienkach definitívne vylúčené. Nie, vôbec tu nejde o to..."keby sme nekradli, mali by sme na to, rovnako ako Fíni"...problém je celkom inde. Zvláštne, stačilo by tak málo...hm..Škoda.
„Dávid, nechcel by si byť ministrom školstva?“ čítal som na rôznych fórach a začal v duchu uvažovať ...hm, školstvu rozumiem, aj učiteľom, tým dokonca ešte viac, mnohí z nich mi dôverujú a pomohli by mi, poznám problémy, ktoré tu dlhodobo sú...“ Ozaj, prečo by som nemohol byť ministrom školstva práve ja?“ pýtam sa sám seba celkom vážnym hlasom.
Predvčerom som šiel trolejbusom. Tesne pod hradom ostal odrazu trolejbus stáť. Myslel som, že vodič niekoho zo slušnosti púsťa, aby sa mohol zaradiť, no keď to trvalo pridlho, otočil som sa a snažil sa zistiť, o čo vlastne ide. Pred trolejbusom stál priečne taký ten turistický vláčik a snažil sa dostať na parkovisko po našej pravej strane. Rovno oproti nemu, asi vo vzdialenosti jedného metra, stálo osobné auto. Obaja vodiči gestikulovali a hrešili. Bola to komická situácia. Stačilo pol metra cúvnuť, vyhnúť sa "súperovi" a jednoducho ho obísť. Ani jeden to nespravil. Prešlo desať minút a ľudia sa hnevali, po dvadsiatich začali podaktorí veľmi nepekne nadávať. Dokonca sa vykláňali von a kričali na vodiča osobáku, ktorý to mal predsa len jednoduchšie. "Tak absurdná situácia..." pomyslel som si a odrazu som sa pristihol, ako v nemom úžase krútim hlavou s pocitom, že toto predsa nemôže byť pravda.
Prezradil som ho zatiaľ len jedinému človeku a teraz som sa rozhodol, prezradiť ho aj Vám, lebo mám pocit, že ešte stále nechápete...
Kto sú vlastne učitelia? Ľudia, ktorí majú smiešne platy, no i napriek tomu denno-denne vydávajú zo seba maximum...a žiaci? Tí im mnohokrát oplácajú len ignorantstvom a urážkami. Ľudia, ktorí sú na okraji spoločnosti, vysmievaní a odvrhnutí. Ľudia, proti ktorým stojí celá spoločnosť, vidiaca len ich prázdniny a zábavky, nie však úskalia driny so súčasnými deťmi. Ľudia bez nádeje a opory. Ľudia... obyčajní chudáci!
Vážený pán Lewis, dlho som váhal, či Vám napísať a priznať sa k svojmu objavu. K listu, ktorý som našiel...veď vy viete, kde...našli ste Tam predsa mnoho podobných...
Poďme si zahrať hru, ktorá sa volá „Zachráňme slovenské školstvo.“ Pravidlá sú jednoduché. Každý hráč si predstaví, že je na mieste ministra a pokúsi sa navrhnúť svoj koncept. Podmienkou je, že neexistuje žiaden žolík, ani iná zázračná karta. Karty sú rozdané už dlho a iba s tými treba hrať. Tuším som na ťahu..
Vážený pán minister, so záujmom som si prečítal Vašu odpoveď na otvorený list učiteliek z Východného Slovenska a nedá mi nezložiť Vám po jeho prečítaní poklonu.
Neisto prešľapujem pred regálom so sladkosťami. Túžba ukradnúť veľkú pistáciovú čokoládu vo mne narastá a ja cítim, že už jej dlho nedokážem vzdorovať. Opatrne sa rozhliadnem, či tu nie je kamera, alebo nebodaj nejaký sbs-kár, či predavačka. „Vzduch čistý,“ zašepkám si sám pre seba a natiahnem ruku.
Vážený pán minister, prečítal som si Váš včerajší príspevok o tom, ako vnímate svojich prvých sto dní v rezorte a napadlo mi, že napíšem, ako ich vnímam ja.
Vážený pán arcibiskup Zvolenský, píšete, že vďaka "Bezákovi došlo k očiste cirkvi" a ja som presvedčený, že máte pravdu.
Nemyslím, že by to bolo pravdepodobné, ba povedal by som, že je to temer vylúčené, ale človek nikdy nevie a tak ti radšej napíšem, aby som si raz nevyčítal, že som ťa nevaroval.
Prečítal som si váš obšírny list na blogu Janka Maceka, v ktorom ste podrobne a bez servítky opísali vaše každodenné starosti. Myslím, že by sa pokojne dalo dopísať ešte niekoľko strán, v ktorých by odznievali ďalšie a ďalšie problémy súčasného učiteľa. Bolo by to však zbytočné a možno kontraproduktívne (vzhľadom na aktuálnu dĺžku listu). Jedno mi však vo vašom liste chýbalo. Odpoveď na najdôležitejšiu otázku, ktorá tam odznela a dala by sa chápať v širšom kontexte, než len v súvislosti s problematikou tried na Východe.
Kráčal po vode pomedzi šantiacich a výskajúcich ľudí. Ticho a pokojne. Bol tak veľmi obyčajný... a predsa sa mi chcelo smiať... a plakať zároveň.
Včera sme si s kolegami urobili kávu. Len čo sme sa napili, prišlo zistenie, že mlieko v káve je skazené. Lenže papiere sa nekazia ako potraviny. Nekysnú, neobsychajú, ba ani nezosmradnú, keď ich necháte dlhšie stáť bez použitia
