Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené
Keď som hrával a spieval v bare... bola to celkom zábavná práca. Občas mi vypadol text, občas som splietol akord, občas sa našiel štamgast, ktorý trval na tom, že budem piť s ním, lebo ma pozýva, a tak som sa zrúbal pod obraz boží, ale inak pohoda...
Aj vám sa občas stane, že ste svedkom nejakej situácie, pričom máte neskôr pocit, ako by ste prehliadli to najdôležitejšie? Pointu toho "príbehu"? A potom, jedného dňa, to príde...len tak, z ničoho nič... (sem patrí zvuk lusknutia prstami)...
"Husi sa píše s mäkkým i a duby zase s tvrdým ... no nič, opravil som ti všetky tie chyby v úlohe a už to máš dobre," vravím Veve. "Toľko chýb?" zahlásila sklamane, keď videla, že som opravil viac než polovicu prípon. Než som stihol čokoľvek povedať, pokračovala: "Za to môže tá učiteľka, čo nás učila v štvrtej triede!" Súdiac podľa tónu hlasu, Veve bola nahnevaná. A priznám sa, že ja som bol nahnevaný tiež...a riadne.
Milí učitelia, iba obyčajné hyeny a chrapúni by chceli zvýšenie platov za každú cenu. Aj na úkor invalidov, dôchodcov, či dokonca bezbranných detí!
Pripájam sa k pánovi Matovičovi a žiadam pána Poliačika, nech si láskavo uvedomí, akým príkladom je pre ostatných...
Už niekoľko dní sa netom šíri panika, vraj majú učitelia, patriaci pod mestskú časť Bratislava - Staré mesto, zakázané štrajkovať. Poviem vám, keď som to počul prvýkrát, skoro som vyskočil z kože.
(Je to blbý zvyk, prečítať si náhodne otvorenú stranu, než človek začne čítať novú knihu, ale robím to tak vždy...možno kdesi vo vnútri verím, že ma dobrá kniha musí upútať ktoroukoľvek stranou, či etudou :)„Hento všetko sa mi nikdy nepodarí, pán učiteľ."„Čo hovoríš?"„Hento všetko sa mi nikdy nepodarí!"„Čo sa ti nepodarí?“„Nič! Nič, ničového nič!“„Neboj sa. Nič sa nedá nepodariť.“„Nemyslel som to tak!“„A ako si to myslel?“„Že hento všetko sa mi nikdy nepodarí!“„Napíš na tabuľu: Hento všetko sa mi nikdy nepodarí.“Hento všetko sa my nikdy nepodarí.„Pomýlil si sa v my. Je to s mäkkým i, nie ako zámeno my, prvá osoba množného čísla, ale ako ja, mne, mne sa to nepodarí, čiže mäkké i.“
Vilo Rozboril sa vo "svojom" Modrom z neba venuje jednej z najnechutnejších vecí, aké poznám. Vytĺka kapitál, z nešťastia chudákov, ktorých postihli rôzne životné katastrofy a rany osudu. Dobre, dobre, neťahajme sa za slovíčka...nie kapitál, ale sledovanosť. Ale nie je to jedno? Len mi tak napadlo, či nie je tým najväčším chudákom, napokon on sám.
Začiatkom tohto roku som sa rozhodol, že si popri zamestnaní rozbehnem niečo vlastné. Žiaden top biznis, alebo tak niečo. Len trochu angličtiny a logopédie v škôlkach. Skusmo som skočil do jednej obyčajnej škôlky a potrápil tamojšie deti. Dopadlo to výborne. Páčilo sa rodičom i deťom a asi najviac mne. Moja ponuka našla slušný dopyt. Angličtinu ani logopédiu robiť tento rok nebudem.
Tou pravou motiváciou, prečo sa každý deň dostaviť do tej, či onej triedy, je pre skutočného učiteľa radosť z (m)učenia tých malých, väčších, ba i najväčších študentov. Spoločné hľadanie a objavovanie, úspech a smiech, ale aj sklamanie, či plač, keď jednoducho niečo nevyjde. Ale plat? Ani náhodou!
Viete, ak by išlo len o Vás...hm... lenže vy ste svojou pravdivou spoveďou možno spustili úplnú katastrofu! Že neviete, o čom hovorím? Hovorím o tom, že ste veľmi nevhodným vzorom pre ostatných!
Tak to by ma skutočne zaujímalo. Som obyčajný rodič a poviem vám, mám dosť negatívnych skúseností s učiteľmi, ktorí učili doteraz naše deti. Iste, je tu časť učiteľov, ktorí boli super a zaslúžili by si omnoho vyššie platy, ale na druhej strane, je tu aj časť a to nie malá časť tých, ktorí by si zaslúžili ešte aj ten aktuálny príjem rapídne znížiť. A koniec koncov, štrajk mi príde celkovo ako deštruktívna operácia, namiesto nejakého konštruktívneho prvku. Fakt by ma zaujímalo, prečo by som mal podporovať štrajk učiteľov!
Vážený pán Čaplovič, keď ste pred časom odpovedali učiteľkám z východu, povedal som si, že ste v podstate veľmi šikovný, ak dokážete popísať more balastu a fráz, nič konkrétne a zmysluplné nepovedať a pritom získať na svoju stranu časť učiteľov. Možno to bolo na smiech, alebo skôr do plaču, ale budiž. Lenže toto? Toto už nie je dobré ani ako vtip!
Milý Orange, skončila mi u teba akcia a prišla možnosť vymeniť telefón za novší a lepší, a tak som vymenil. Musím ti povedať, že po tom, čo som zažil minule a dnes pri stretnutí s tvojimi zamestnancami, mi neostáva iné, ako povedať, že... Wow
Milí učitelia, obraciam sa na vás s prosbou. Zachytil som v médiách správu o pripravovanom štrajku, lenže v poslednom čase médiám prestávam veriť, a tak sa chcem spýtať, či sa skutočne chystáte niečo podniknúť, alebo nie. Za skorú odpoveď vopred ďakujem.
V ostatnom čase som sa zamyslel nad tým, akého by som chcel učiteľa pre svoje deti, potom naopak, akého rodiča, pre svojich žiakov a napokon aký dream team, aby ostala zachovaná nádej, že bude raz aj lepšie. Dôvodom mojich úvah bola snaha hľadať cestu, ako dostať slovenské školstvo z toho srabu, v ktorom sa nachádza. Kým prvé dva pohľady zožali tu, v blogerskom mikrosvete, realitívne veľký úspech, tretí bol prepadákom.
Môžem sa mýliť, ako koniec - koncov každý, no tak nejako cítim, že prvým krokom, ktorý môžeme a musíme spraviť, je vytvorenie tímu snov. Alebo ak chcete: Vytvorme dream team!
Rodič je človek, ktorý trávi s mojim žiakom veľa času. Je preňho vzorom, čo sa týka postojov, názorov i hodnôt. Môže mi pomôcť, ale i narobiť veľa zloby. Preto, ak sa niekedy zase raz postavím pred triedu ako učiteľ, tak chcem pre svojho žiaka rodiča, ktorý bude stáť za to!
Tu som chcel dať nejaké intro, ale po hodine trápenia, písania a mazania som dospel do bodu, že tu nemám napísané nič, a tak to už nemienim riešiť (intro si doplňte dľa ľubovôle ;) …Každopádne reč bude o filme “Nedotknuteľní“, v ktorom človek od prvej do poslednej chvíle vie, čo sa stane a ako to celé dopadne. Celkom, ako keď vezmete známe CD, vložíte ho do prehrávača a pustíte. Keď doznie posledná skladba, vstanete a vymeníte ho, poprípade pustíte ešte raz. Len, preboha, nečakajte žiadne prekvapenie!
Kým som ešte (m)učil, nezriedka som rozmýšľal a pochyboval, či to, alebo ono, robím správne. Myslím, že otázka: "Aký som učiteľ?", je celkom legitímna a preto som sa rozhodol využiť jednu ponuku. Veď kto by nechcel spoznať pravdu ;)
