Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené
„Počujte a nie je tu medzi vami príliš veľká rivalita?" pýtam sa zvedavo. „Ani nie," dostávam ležérnu odpoveď od vysokého štíhleho černoška. „Aleeeee....ako je možné? Veď ste najlepší z tohto kontinentu?" Dávid, ja som aktuálne tu a chcem sa dostať sem," ukazuje mi ten nešťastník prstom najskôr bod A a potom bod B.
a dozvedel som sa, že tie učiteľské platy sú o ničom! A spoločenské postavenie učiteľov? Spoločenské postavenie a úcta zo strany širokej verejnosti rapídne klesá!
13.8. - dostal som mail. Myslím, že som taký už dlho túžil dostať ... Cau David, uz dlhsie uvazujem, ci nevytvorit vlastnu skolu. Zatial ma odradza hlavne legislativa v SR a nemoznost vytvorit si ju podla vlastnych predstav. Peto ...
Predavačka mechanicky blokovala jednotlivé potraviny, pričom sa občas usmiala na pani, ktorá stála pred nami (predo mnou a mojou ženou). Odrazu sa zasekla. V ruke držala zmrzlinu. „Než to nablokujem, mali by ste vedieť, toto nie je tá akciová zmrzlina, ktorá je vonku reklamovaná. Je to ten istý druh, no táto je za 3,40. Tú akciovú už nemáme. Chcete si túto napriek tomu vziať?" dokončila s úsmevom. Pani chvíľu zauvažovala a napokon poďakovala, vraj teda zmrzlinu odnesie nazad do mraziarenského boxu. Predavačka ju zastavila. "Nechajte tak, ja to zariadim." Pani poďakovala, zaplatila a odišla. Posunuli sme sa k pokladni. Moja žena si kýchla. „Na zdravie," zahlásila predavačka a mňa to vôbec neprekvapilo.
Popravde, mal som z toho trochu stresy, lebo je jednou vecou, čas od času si povyraziť a nezáväzne poflirtovať, no niečim celkom iným je, absolvovať dáke rande za účasti vlastného dieťaťa...
Človek otvorí mail a tam naňho vybafne, vraj Anička bojuje o čas, pomôžme Aničke. Prečo by som mal pomáhať nejakej Aničke, ktorú som v živote nestretol?
Popri svojom dlhodobom vzťahu som s jednou takou zažil nedávno neuveriteľný flirt. Čo vám mám povedať. Bolo to vzrušujúce spestrenie každodennej nudy, ktoré ma navnadilo a tak...hľadám ďalšiu... Znovu však opakujem, že nemám záujem o vážnejší a papierom formalizovaný vzťah a chcem ju len ta na hodinu! Maximálne dve...
„Prvý chlap bol nízky, a vrtký, počernej tváre, mal nepokojné oči a ostré, výrazné črty. Všetko na ňom bolo presne vyvážené: malé pevné ruky, štíhle ramená, tenký a kostnatý nos. Za ním kráčal jeho presný opak, ozrutné chlapisko neurčitých čŕt, s veľkými vyblednutými očami, širokými, ovisnutými plecami. Kráčal ťažko, vláčil nohy tak trochu ako medveď laby. Ruky sa mu nekývali pri bokoch, ale viseli voľne a pohybovali sa len preto, lebo mali ako závažie ťažké päste." (O myšiach a ľuďoch, John Steinbeck)
Rozišli sme sa. Nepýtajte sa ma na dôvody. Keď sa dvaja rozchádzajú, ich pohľad sa často líši, preto myslím, že akákoľvek snaha o objektívne zdôvodnenie by bolo z mojej strany len plytvaním času. Som šťastne ženatý, to áno, ale chýbala mi, tak som jej napísal a požiadal o stretnutie. Prijala. Trochu sa mi najskôr triasli ruky a postrádal som aj svoju niekdajšiu istotu, ktorou som v minulosti tak veľmi oplýval...ale i tak to bolo krásne...neuveriteľne krásne!
„Hu, hu, huuuuuuu!" kričí zrelý štyridsiatnik, stojac spolu s ďalšími ľuďmi v kruhu. Počas výkriku dvíha obe ruky nad hlavu, aby z nich vytvoril kvalitné rohy. Jeho susedia bez otáľania veslujú ako šialení. Funia a rehnia sa, až kým neukáže na ženu stojacu oproti. Tá, rovnako ako on pred chvíľou, dvíha ruky k hlave a spustí "Hu, huuuuuuuuuuuu!"...
Bol som mladý a potreboval som poradiť, ako vychovávať svoje deti...Smiešne, radili mi ľudia, ktorí žiadne deti nemajú, ani sa o žiadne nestarajú a teda nemajú s výchovou detí žiadne relevantné skúsenosti . Áno, presne toto sa mi stalo! A nie len mne, poznám aj ďalších, ktorí to zažili.
Priatelia, dočítal som sa fantastickú správu. V dielni ministerstva školstva sa objavil nový vyučovací predmet - Úvod do sveta práce! Predmet, ktorý by mohol znamenať prevrat v dejinách slovenského školstva a pri troche dobrej vôle, posunúť školstvo po dlhých rokoch stagnácie vpred! Konečne riadne slovo do bitky, pán minister...Ďakujem!
Dlho som rozmýšľal, čo tak zaželať učiteľom k ich sviatku. Po zvážení všetkých okolností mi napadá len jediné zmysluplné želanie: Milí učitelia, želám vám, aby ste konečne čím skôr prišli o strechu nad hlavou!
Slovenské cesty sú plné výtlkov. Každoročne ich zodpovední znovu a znovu narýchlo nekvalitne poopravujú, na čo minú kopu peňazí (i keď asi zďaleka nie len na to), pričom je vopred jasné, že o rok bude výtlkov zase viac a celá situácia sa zopakuje, len v o čosi väčšom rozsahu. O koľko rozumnejšie by bolo, rozbiť zničené cesty a natiahnuť tam nový kvalitný koberec. Áno, nie je dosť peňazí na takúto opravu všetkých rozbitých ciest, ale na jednu iste sú. Zvyšné cesty by ostali plné výtlkov, ale na budúci rok by tu bola jedna cesta, ktorá by bola bez výtlkov a nepotrebovala by temer žiadnu opravu. No a ďalší rok by k nej pribudla druhá. Zase len kúsok, na ktorý by boli peniaze, ale zase rozbiť a zase položiť nový kvalitný koberec.
Možno si vravíte, že je to drobnosť, pletka, no verte mi, moji milí občania, nie je tomu tak. Je to dôležitý pilier, vďaka ktorému sme tam, kde sme a darí sa nám obstáť v boji so zlobou, závisťou a hlúposťou opozície. Práve to bolo dôvodom zarezania pravicovej posvätnej kravy. Dosť bolo kupčenia a hazardu opozície s najposvätnejšími hodnotami tohto štátu! Teraz sme tu my - ľudia veriaci, uctievajúci tradície...sociálne a duchovne cítiaci!
Vážený pán premiér, prečítal som si váš „prezidentský blog" a priznám sa, že sa výborne zabávam. Alebo - skôr mi je vlastne smutno.
Môj parťák z iní.sk sa pustil do rozhovorov s riaditeľmi škôl. Na spestrenie vytvára po každom rozhovore priestor, kde majú čitatelia možnosť popýtať sa na veci, ktoré sa v rozhovore nedozvedeli, no zaujímajú ich. Po Anke Chlupíkovej a Tomášovi Pivarčim by som vás všetkých veľmi rád pozval na ďalšie dve takéto online diskusie, jedna s Petrom Bologom (už dnes od 16,00 do 18,00) a druhá s Jankou Kontúrovou (vo štvrtok 7.2.2013 v rovnakom čase, teda zas od 16,00 do 18,00). Obe diskusie prebehnú priamo pod nalinkovanými rozhovormi...Čo dodať... ak neviete, čo s načatým dňom...nech sa páči ;)
Taktika smeru je obvykle priehľadná a lacná. Občas trochu fabulovať, občas postrašiť a potom sa milo usmiať a občas, občas jednoducho rozdeliť a panovať. Lenže teraz...pán Kalina, ste ma zmiatli. Aby som Vám pravdu povedal, keď som čítal ten prvý rozhovor, čo ste poskytli SME, nemohol som pochopiť, čo za čertovinu to Smer tentokrát vymyslel!?! Aký trik sa skrýva za Vašimi rozumnými odpoveďami. Dnes je všetko jasné, pán Kalina, pekne ste sa vyfarbili!
„Než začneme, poobliekajte si tieto veci. Celkom ľubovoľne. A ty, Tibor, si obleč tento kostým," hovorím chalanovi, ktorého som až doposiaľ poznal len z facebooku. Tibor vzal kostým, pofrfľal, že je to kostým Batmana, pričom ja som mu sľuboval Supermana, no napokon si i tak bez dlhého otáľania pridelený kostým obliekol.
Je mi jedno, či si mladá, alebo trošku staršia, pekná, škaredá, populárna, alebo celkom neznáma. Chcem s tebou prežiť týždenný nezáväzný flirt a celkom mi stačí, ak budeš chcieť aj ty. Trochu pošpásujeme, užijeme si a potom si povieme „Adios"... Nájdem ťa?
