Predseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS) a poslanec NR SR (klub SaS). Vo voľbách do NR SR kandidujem ako jeden zo štyroch kandidátov OKS (Radovan Kazda (č. 20), Juraj Petrovič (č. 32) a Zuzana Aufrichtová (č. 101)) na kandidátnej listine SaS. Zoznam autorových rubrík: Politika, Bratislava, Smrteľne vážne, Súkromné, Nezaradené
Týmto sa ospravedlňujem predsedníčke Štatistického úradu Slovenskej republiky PhDr. Ľudmile Benkovičovej, CSc., za chybný údaj, ktorý som uviedol vo svojom včerajšom článku.
Vo februári mierne klesli preferencie SMER-u a štátny Štatistický úrad SR ich na rozdiel od minulosti "zabudol" porovnať s preferenciami z predchádzajúcich mesiacov. V apríli vraj klesli preferencie SMER-u ešte výraznejšie. Riaditeľka Štatistického úradu SR ich zakázala zverejniť a od mája zrušila ústav, ktorý preferencie zisťoval.
Aj starosta obce je občan, ktorý má právo vyjadriť svoj politický názor. Trebárs aj na to, kto by mal byť prezidentom republiky. Nemal by však na to zneužívať svoje postavenie. Žiaľ, nie všetci predstavitelia samosprávy sú schopní sa toho pokušenia vyvarovať.
Je vcelku komické, keď o väčšom a menšom zle rozpráva Vladimír Mečiar. Veď práve vďaka nemu sa tieto termíny začali v slovenskej politike bežne používať. Už menej komicky pôsobí, keď sa o podporu väčšieho zla v súboji s niekdajším menším zlom verejne uchádza Mikuláš Dzurinda. Je to nielen morálne pochybné, ale aj zbytočné.
"Máme radosť, že sme spoločne boli úspešní, zároveň však vyjadrujeme znepokojnenie a ľútosť nad faktom, že kandidátka na druhom mieste Iveta Radičová získala veľa hlasov najmä vďaka spoluobčanom maďarskej národnosti na južnom Slovensku," povedal Slota. Vyjadriť znepokojenie a ľútosť nad niečím takým môže iba hlupák. A to prinajmenšom z dvoch dôvodov.
Predstavte si, žeby som chcel dnes na svojom blogu zverejniť článok s takýmto názvom. Nemôžem.
Veľmi, naozaj veľmi som sa obával, že budem musieť Ivana Gašparoviča znovu pochváliť. Už druhýkrát počas jeho prezidentského obdobia. A tesne pred prezidentskými voľbami. Našťastie, politické gény ťažko zaprieť. Starý oportunista nesklamal. Takže nielenže ho nemusím znovu pochváliť, ale môžem odvolať aj tie slová uznania, ktoré som na jeho adresu vyslovil pred pár mesiacmi.
Keď som pred mesiacom podporil návrh SNS na stavanie pamätníkov na verejných priestranstvách aj bez súhlasu samospráv, bola to tak trochu recesia. Chcel som tým poukázať na absurdnosť tohto nápadu, ktorý by umožnil napr. postaviť pamätník maďarskej salámy pred centrálou SNS. Netušil som však, že páni z SNS mi to budú chcieť odplatiť podobnou mincou. Teda vlastne euromincou. Jeden z nich, poslanec NR SR Jozef Ďuračka podporil môj návrh stiahnuť drobné eurocenty z obehu prostredníctvom novely zákona o cenách. Zrejme v rámci recesie na spôsob SNS však zatajil, že návrh prebral odo mňa.
Možno je to len náhoda. Ale možno nie.
Už pred polrokom upozornil prezident Ivan Gašparovič poslancov NR SR, že schvaľovanie noviel zákonov prostredníctvom iných, obsahovo nesúvisiacich návrhov zákonov je postup, ktorý narúša princíp právnej istoty ako jeden zo základných princípov právneho štátu, a preto pravdepodobne nie je v súlade s Ústavou SR. Minulý týždeň uplatnil parlament tento pochybný postup znovu. Opäť z iniciatívy SMER-u a zasa za asistencie časti opozičných poslancov.
Tak nám zrušili Lampu. Zasa raz. A zasa raz vo verejnoprávnom médiu. A zasa raz sú s tým spojené divné okolnosti. Hoci pre verejnoprávne médiá sú okolnosti tohto typu skôr príznačné ako výnimočné. Čo o tom napísali v SME, si môžete prečítať tu. Ako to vidí .týždeň, si môžete prečítať a vypočuť tu. A čo na to Konzervatívni demokrati Slovenska a Občianska konzervatívna strana, sa môžete dozvedieť na proteste, ktorý organizujú v pondelok 9.2.2009 o 11:00 pred Slovenským rozhlasom na Mýtnej ulici v Bratislave. Výzvu iniciátora protestu nájdete tu a jeho ďalšie argumenty si môžete vypočuť tu.
Obchodníci sú nespokojní s veľkým množstvom drobných mincí. Premiér Fico tlačí na banky, aby zrušili bankové poplatky za prijímanie euromincí. Inak vraj zakáže poplatky on prostredníctvom zákona. A čo tak radšej stiahnuť z obehu drobné mince?
S Michalom Hvoreckým ma spája to, že obaja budeme v prezidentských voľbách voliť Ivetu Radičovú. A obaja si myslíme, že má šancu stať sa dobrou prezidentkou. Zásadne nás však rozdeľuje názor na to, či je to dôvod kopnúť si do Františka Mikloška.
Nie nejde o žart. V najnovšej verzii návrhu novely zákona o štátnom jazyku sa naozaj nachádza ustanovenie o povinnom používaní štátneho jazyka na internetových stránkach. Aj na internet by sa mali vzťahovať novo zavádzané pokuty za porušovanie zákona. A len o chlp takémuto údelu unikli e-maily.
Predseda parlamentu Pavol Paška dnes vyhlásil termín prvého kola prezidentských volieb na 21. marca. Prezidentská kandidátka Iveta Radičová len pár hodín predtým avizovala zámer novelizovať po voľbách zákon o prezidentských voľbách, ktorý je podľa nej protiústavný. Iveta Radičová má pravdu. Tento volebný zákon je s najväčšou pravdepodobnosťou protiústavný. Otázne je, prečo by sa voľby mali uskutočniť podľa protiústavného zákona.
Robert Fico je pokrytec, akého ťažko nájsť. Domáha sa zákona o preukazovaní pôvodu majetku. A vládne vďaka koalícii s ľuďmi, ktorých majetok je preukázateľne normálnym spôsobom nepreukázateľný.
Rovnosť pred zákonom už neplatí. Aspoň nie pre súčasného a bývalého premiéra a pre licenčnú radu, ktorá má dohliadať na dodržiavanie zákona. Miesto toho zákon sama porušuje.
Slovenská televízia podala trestné oznámenie na svoje dve bývalé pracovníčky z dôvodu, že vraj ohrozili obchodné tajomstvo, a na predsedu televíznej rady preto, že vraj šíri poplašnú správu. Čo sa vlastne stalo?
Ficova vláda si s dodržiavaním pravidiel nikdy nerobila ťažkú hlavu. Najmä pokiaľ išlo o to siahnuť ľuďom na majetkom v honbe za Ficovým blúznením o spojení Bratislavy a Košíc diaľnicou do roku 2010. Dnešné rokovanie vlády je však príliš ešte aj na to, na čo už u Fica comp. môžeme byť zvyknutí.
Vyzerá to tak, že na chodbách centrály HZDS na Tomášikovej ulici momentálne fičí Zdenka Predná. Vybrať si ako darcu siedmich miliónov nemajetného a trochu prostorekého invalidného dôchodcu z garsónky je ojedinelým počinom už samé o sebe. Keď sa navyše ukáže, že tento fanda Mečiarovej strany bol v minulosti odsúdený na sedem rokov väzenia za opakované znásilnenie trinásťročného dievčaťa, vo väzení ako agent ŠtB donášal na spoluväzňa a momentálne mu skoro polovicu z jeho sedemtisícového dôchodku strhávajú, aby splatil tristotisícový dlh, nemožno sa tomu už ani veľmi čudovať. Keď to nejde, tak to nejde.
