Som ten, kto vás chce pobaviť. Zoznam autorových rubrík: filozofická lyrika, šum Egejského mora (I), šum Egejského mora (II), sedem brán Thébskych, Attika pred antikou, Héraklés, Prométheus a Jablko sváru, Mídás, Bellerofontés, Gýgés, Bohovia a Božie deti, Dafnis a Chloé, fejtóny, aforizmy, čakanie na teroristu, balada o vojačikovi, pieseň v ušiach, zbojník Juraj a jeho družina, verše noci, po uši, grécke zlomky, v duše podsvetí, môj Jesenin, moje muchy, slncový akord, cengáč, muchy sa nikdy nemýlia, myšlienky pod parou, kto nezažil, neuverí... (I), kto nezažil, neuverí... (II), máňa, šidlo vo vreci, nezaradené, epizódy z filmu života, verše dňa, in natura, ozorovske džveredelko, uhol pohľadu, telenovely, dramatická tvorba, ľudovky
Zoznam článkov blogera
reklama
Drahoslav Mika
Jeseninovská sága 21 -Requiem -jedna z neobjasnených záhad storočia
V druhej polovici roka 1924 sa Sergej Jesenin uzatvára do seba. Má už dosť bohémskeho života, aj Moskvy, aj Leningradu. Dennodenné návštevy priateľov aj pseudopriateľov mu nedajú pracovať. Hľadá pokoj, samotu. Ten nachádza na Kaukaze - v Gruzínsku a Azerbajdžane. Sám o tom píše z Kaukazu Galine Benislavskej.: -Neviem, čo som napísal včera a čo napíšem zajtra. Nepotrebujem tú hlúpu hlučnú slávu. Zato som pochopil, čo je to poézia. (Jesenin napísal aj viacero teoretických prác o umení a o poézii). Ďalej jej píše: -Je mi trápne, ako ľudia o mne zmýšľajú. Nazlo všetkým prestanem piť! Na jar sa vrátim a už si nikoho na telo nepustím. Bože môj, aký som bol hlupák. Len teraz som to pochopil. Bola to rozlúčka s mladosťou. Teraz bude všetko iné. ...
Drahoslav Mika
Jeseninovská sága 20 -tak už pomaličky odchádzame -posledné mesiace
Vasilij Fjodorovič Nasedkin, básnik, priateľ Jesenina a manžel jeho staršej sestry Jekateriny, spomína, že v lete 1925 Jesenin odchádza od priateľky Galiny Benislavskej, u ktorej býval aj so svojimi sestrami a nasťahuje sa k Sofii Andrejevne Tolstej, ktorá sa stáva jeho poslednou manželkou. S nervami bol na konci. Nutne sa potreboval liečiť, odpočinúť si. Benislavská a sestra Kaťa mu horko - ťažko vybavili pobyt v sanatóriu. Pozrel si ho, pozdávalo sa mu, v poslednej chvíli však svoje rozhodnutie zmenil a vyhovoril sa. Raz spieval smutnú pesničku. Nasedkin sa ho pýta: -Prečo spievaš o smrti? Sergej odpovedá: -Básnik musí o smrti rozmýšľať stále. Iba tak dokáže naplno precítiť život. -A čo krčmy? -spýtal sa ho inokedy. -Krčmy a spodinu som potreboval pre svoju tvorbu. (Mal na mysli cyklus Moskva kabackaja.)
