Drahoslav Mika
Život je už raz taký 8
Tí, čo si nevedia prísť na meno, obyčajne nechcú byť menovaní.Aj keď si najrýchlejší, do cieľa dôjsť nemusíš.Dobrá gazdinka pre pierko aj cez plot preskočí. Ak objekt nie je strážený psom.
Som ten, kto vás chce pobaviť. Zoznam autorových rubrík: filozofická lyrika, šum Egejského mora (I), šum Egejského mora (II), sedem brán Thébskych, Attika pred antikou, Héraklés, Prométheus a Jablko sváru, Mídás, Bellerofontés, Gýgés, Bohovia a Božie deti, Dafnis a Chloé, fejtóny, aforizmy, čakanie na teroristu, balada o vojačikovi, pieseň v ušiach, zbojník Juraj a jeho družina, verše noci, po uši, grécke zlomky, v duše podsvetí, môj Jesenin, moje muchy, slncový akord, cengáč, muchy sa nikdy nemýlia, myšlienky pod parou, kto nezažil, neuverí... (I), kto nezažil, neuverí... (II), máňa, šidlo vo vreci, nezaradené, epizódy z filmu života, verše dňa, in natura, ozorovske džveredelko, uhol pohľadu, telenovely, dramatická tvorba, ľudovky

Tí, čo si nevedia prísť na meno, obyčajne nechcú byť menovaní.Aj keď si najrýchlejší, do cieľa dôjsť nemusíš.Dobrá gazdinka pre pierko aj cez plot preskočí. Ak objekt nie je strážený psom.

Kto sa postaví do čela, nevidí, čo sa deje za ním.Nikdy nie si sám. Stále ťa niekto...Aj by som kašľal na všetko, ale vreckoviek je málo.

Každý musí mať niekoho rád. Napríklad ja mám rád mňa. Nepriateľov síce nemám, ale všetci priatelia sú proti mne.

Stratil som prácu. Neviem kedy a neviem kde. Jednoducho - stratila sa. Niet jej. Možno ušla sama, možno ju nejaké straky ukradli. Alebo sa vyparila. Len tak, do éteru. Zmizla. Ako gáfor. Ako by ju niekto vyzmizikoval. A taká dobrá práca to bola. Dvoma slovami - matka pokroku (Alebo pokriku?) Hádam by som ju už aj za macochu pojal. Lenže po práci ani chýru ani slychu. Možno po nej dám vyhlásiť pátranie. A ak ju nájdu, môžu si ju nechať. Ja mám svoju hrdosť. Nezahodím sa len tak s nejakou prácou. Nevídali - práca! Mne vlastne ani práca nechýba. Chýbajú mi peniaze.

Rozdvojenej osobnosti chýba do partie tretí.Kanibalizmu hrozí zánik - dnes ťažko nájsť Človeka...

Stúpil som na zebru. Nie na takú, čo behá v pyžame po Afrike, ale na priechod pre chodcov a tvory podobné. Vždy lepšie, ako vstúpiť do strany či iného politického subjektu.Pred samým nosom (ešte dobre, že ho mám dosť dlhý) mi prudko zabrzdilo luxusné čierne auto západných parametrov s tmavými sklami na oknách. Okienko na vodičovej strane (nie politickej) sa otvorilo a z neho sa vysunula naholo vystrihaná lebka v tmavých okuliaroch.

Milujem...Milujem svoju vlasť. Milujem ju viac, ako som kedysi miloval Sovietsky zväz. Aj život by som za ňu dal. Milujem svoju vlasť a plačem.Plačem, lebo moja vlasť je chudobná. Aj keď patríme medzi najbohatšie krajiny sveta. Moja vlasť nemá peniaze. Náš pospolitý ľud sa asi zabudol modliť, lebo z neba nám peniažky nepadajú. A ešte som tu ja. Moje malé tučné JA, ktoré moja vlasť musí kŕmiť, napájať, obliekať, zdaňovať, kontrolovať. Tak veru. Viete vy, koľko úbohých úradníkov ma má na starosti? A ešte mi aj podporu vyplácajú...Na nezaslúženom odpočinku. Toľké peniaze! Aj ženu mám, aj detí jedenásť. Ale mám aj charakter. Nič nechcem zadarmo. Naopak - ja chcem svojej vlasti pomôcť. Nie ako poniektorí. A preto si dávam feudalistický záväzok, že na pomoc nášmu národnému hospodárstvu ušetrím jednu podporu. Nie na mesiac. Nafurt! Lebo ja mám svoju vlasť rád, a tak som sa rozhodol. Definitívne. Ja spácham - samovraždu!!!

Mám sa dobre. Ale už by sa to mohlo zmeniť. K nám sa svetlá budúcnosť určite vkradne v noci. Keby sme sa mali lepšie, mysleli by sme si, že sme na druhom svete.