Milujem písmenká a rada sa s nimi hrám. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Sprcha duše vo verši, jedlo, bylinky, oprášené spomienky, Môj zverinec, Čriepky dňa, Uletené, pokus o fejtón, Súkromné, Nezaradené kadečo
Bolo už dávno po polnoci, keď som dávala manželovi dobrú noc. Na moju otázku, kedy sa chystá do hajan on, odpovedal neurčito. Pozeral volebné štúdiá, samozrejme s rukou na diaľkáči, striedajúc stanicu za stanicou. Nemohlo mu predsa nič ujsť, však to mnohí poznáte! Manžela som teda opustila a nechala som ho v obývačke s našim morčiatkom Moruškom a nedopitou fľaškou červeného vínka.
Tridsať rokov z pohľadu dejín ľudstva je zanedbateľný časový úsek. Keď hovoríme o tom istom počte rokov z pohľadu jednotlivca, tak slovo zanedbateľný už nemá opodstatnenie. Tridsať rokov života je celkom dosť...
ale aj tak sa musím trolinku pochváliť... Ale, vlastne, ono to ani nie je chválenie sa v pravom zmysle slova. Je to skôr potreba podeliť sa s radosťou... S radosťou, že mi vesmír "prihral" takého úžasného brata. Neraz som ho už na blogu spomínala. Vždy niečím milo prekvapí...
Hoci kalendár prinútil pani Zimu (teoreticky) odovzdať žezlo slečne Jari, v praxi tak činí len veľmi neochotne. V snahe upútať na seba ešte posledné čriepky pozornosti, dýcha na nás ranným mrázikom. Hoci z posledných síl, ale predsa, ešte zo seba nejaký ten minus dostane. Inak tomu nebolo ani v dnešné bielosobotňajšie ráno v Turčianskej záhradke, kedy šoféri typu ranostaja museli zápasiť s námrazou na oknách svojich tátošov.
Tak ako pred búrkou pribúdajú obláčiky na oblohe, tak pribúdajú stránky aj v našej Života knihe. Dnes otáča novú stránku aj môj manžel a ja netradične nič špeciálne nechystám, nepečiem... Operácia ma obrala o sily, ich návrat je pomalý, akoby sa niesol na chrbte slimáka. Dokonca dnes pripravoval obed oslávenec. Tí, čo moje články poznajú iste tušia, že u nás dnes rozvoniavala škvariaca sa slaninka, ktorá urobila z halušiek s bryndzou ten správny gurmánsky zážitok, mňam.
"Dobrú noc", týmito slovami ma na prah narkózy vyprevádzala sympatická anesteziologička. Pripútaná na operačné lôžko, naplnená strachom a obavami po samý okraj môjho bytia som chcela pozbierať posledné omrvinky humoru a odpovedať jej, že ďakujem a že verím, že spať budem iba ja... cha. Nedostala som však zo seba ani hlásku. Mozog sa ešte držal pri vedomí, ale telo ma už zradilo, opustilo. Svaly na tvári sa zmenili na kameň a mňa zachvátil pocit paniky. Mojim šťastím bolo, že v zápätí sa vypol aj mozog. Štyri hodiny prestal pre mňa existovať čas, priestor, svet, bolesť... Telo som nechala bezmocne ležať na operačke, zverené šikovným rukám pána primára Kolejáka a ja som si šla kdesi zalietať.
V utorok večer balím... Už dlho som nepotrebovala baliť kufor "na prežitie" mimo domu a tak cítim v sebe akýsi, slovami ťažko opísateľný, zmätok. Ako pomôcku využívam odporúčania z "pozvánky".
Sedemnásteho narodeniny, sedemnásteho meniny, sedemnásteho dátum svadby...
