na pol ceste medzi nádejou, že môže byť aj lepšie a podozrením, že lepšie je vždy tomu, kto sa tým nezaoberá. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Prebehla médiami taká správa, že Trenčania prišli o jednu z budov, ktorá tvorila časť ich dlhoročnej identifikácie sa so svojim mestom. Predposledný majiteľ mal s budovou určité zámer, zámery toho, zatiaľ, posledného sú odlišné.
Odpoveď treba hľadať len a len u politikov. Tí sú zodpovední za vývoj, akým sa uberala cena peňazí, ak si ich chcel požičať štát a aké boli potom podmienky pre občana, ak si chcel požičať v banke on. Neuškodí, pri množiacich sa cielených útokoch na jedného z prezidentských kandidátov pripomenúť si, čo všetko skrývali a čo zapríčinili politické rozhodnutia v minulosti, čo si z toho odniesli a odnášajú dodnes občania. Nešlo pri tom iba o exekúcie, išlo aj o vraždy.
Ešteže včas priskočili tí dvaja, nie v službách Capuleta, ani druhovia Montekovi. Proste takí dvaja, čo tam postávali a potom aj pobehli. Stretu zabránili, vášeň však neutlmili, naopak. Aj druhý deň ešte zapýrený predseda rozprával a rozprával, o krvi a o násilí rečnil. O zabíjaní a o vešaní, o agresivite a o všetkom zlom, čo bráni dobrým vzťahom do ulíc sa vrátiť, nesvár utíšiť. O dobre však preriecť nevedel.
Keď sa tak na to Kaliňák pozrie, zdá sa mu, že otvorená podpora kandidáta Smeru, Róberta Fica, politickými nominantami Smeru, šéfmi okresných úradov, štátnych poisťovní či úradov práce je v poriadku.
Možno si vy, skôr narodení, spomeniete na staršiu westernovú komédiu z roku 1969, z ktorej som si prepožičal názov. Zoznam podporovateľov prezidentského kandidáta Róberta Fica, je, westernovým slovníkom povedané, strieľaním zo zálohy, útokom od chrbta. Nemáme tú česť s hrdinom stojacim uprstred prašnej ulice s doštenými chodníkmi. Čelom k protivníkovi, kútikom oka registrujúc nejakú tú Mary, strachujúcu sa o neho za záclonou povytiahnutého okna. Netŕpne celé mestečko, nedúfa jeho pomocou v prinavrátenie časov, kedy bolo všetko v poriadku, kedy vládla spravodlivosť a pokoj. Nie, máme česť s úplne inou komédiou.
Stále sa neviem zbaviť dojmu, že keď Mečiar vyhlasoval amnestiu prvý krát, ozvali sa posmešné hlasy, že v takejto forme je neplatná a tak dostal šancu na reparát a vyhlásil amnestiu ešte raz, už upraveným spôsobom a tá sa stala platnou.
Moje obavy sa naplnili. Niet bytového domu, do ktorého by sa cudzí človek dostal iba tak.Všade musí zapípať kódový kľúč a často musí niekto zbehnúť dolu, aby prišelca vpustil dnu. Na prvý pohľad sofistikovane zabezpečené vchody, vo svojom vnútri ukrývajú staré, dobre známe hriechy. Chodby občas bez osvetlenia a baterka ktorú som obdržal, skolabuje v prvom náznaku šera. Protipožiarné dvere, oddeľujúce byty od schodiska či od výťahov, sú poväčšinou pozamykané a byty majú vyvedené zvončeky do chodby. Niektoré fungujú, niektoré majú aj menovku. Niektoré menovky sú totožné s menami na zozname, niektoré dokonca aj s tými na bytoch. Niektoré ale nie a je ich neuveriteľné množstvo. Bol som odčítať stav plynomerov.
Najprv sa tomu vyhýbal ako čert krížu, najprv mu to smrdelo ako cesnak upírovi a zrazu je to téma, okolol ktorej sa zakráda ako ten pes okolo horúcej kaše. Prezidentovanie, prezidentské právomoci, vzorná spolupráca troch najvyšších ústavných činiteľov na...ozaj, na čom vlastne?
Aj veľmi zbežne informovaná Slovák vie, že od jesene vyčíňa počasie po celom kontinente s rôznou intenzitou. Silné búrky a povodne sužujú Britské ostrovy opakovane, myslím, že aj túto noc. Žeby ale v Írsku nevedeli, ako sa kradne bankomat?
Kto sa pýta, malo by mu byť odpovedané. V prípade otázok pána Kisku na pána Fica sa tak asi nestane. Odpovede celkom presne nepoznám ani ja, pokúsim sa však na hodinku vžiť do kože premiéra a odpovedať zaňho. Nech si trebárs myslí, že v nestráženej chvíli, zobral som mu z klopne saka nejakú spadnutú smietku podobnú jeho hlasu a vyrobil si z nej všehodžús. Ak sa mu odpovede páčiť nebudú, nuž ja neviem, kto každý sa okolo neho obšmieta. Aj preto tie otázky boli položené.
Ako vo filme pustenom odzadu, vracajú sa emisie nazad do komínov a majú vytvoriť ilúziu, že politické nebo nad Slovenskom je čisté ako od počiatkov sveta. Hlvne nad Súmračnou ulicou v Bratislave je neobvykle jasno a tých zopár baránkov, čo ihravo na oblohe riasia svoje rúna, je iba signálom pre ostatné ovce, aby trafili do toho správneho košiara.
Čo si budeme nahovárať, problém to je a nevyriešil ho zatiaľ nikto. Ešte sa o to ani nepokúsil, ešte ani nevie odkiaľ začať. Ostávame preto len pri deklaráciách, prísľuboch a vyhrážkach.
Nie je dôležité, odkiaľ prichádza kritický hlas. Dôležité je, aby mal správneho adresáta. Ak adresát nie je na svojej adrese zastihnutý, prevezme si zásielku iným spôsobom. Ak zastihnuteľný nechce byť, znamená to, že sa podobným zásielkám chce vyhnúť.
Aj keď dnes znovu slabo sneží, ťažko nazvať snehovú pokrývku v Bratislave a okolí inak ako popraškom. Nie inak tomu bolo aj včera, vďaka však aj za to.
Aj keď, naviedla ma k tomu rečnícka otázka Jána Počiatka, ministra financií prvej Ficovej vlády. Položil ju ako reakciu na otázku redaktora televízie, čo mieni robiť vláda po rozhodnutí ESĽP, podľa ktorého patrí vlastníkom bytov s regulovaným nájomným odškodnenie. Pán Počiatek reagoval povzdychom- hľadajme teraz vinníka, čo to za tých 20 rokov neriešil. Stačilo by sa pritom vrátiť k materiálu z 84. schôdze vlád SR, konkrétne k materiálu označenému UV- 3323/2008. Pán Počiatek tam zrejme bol, pán Fico určite.
Volal mi včera kamarát, že či neruší a či som videl tú správu z nitrianskeho baru. Videl, akurát že som si ju neprečítal. Zľakol som sa, po tom telefonáte, či sa nestalo niečo niekomu z našich spoločných známych z Nitry. Našťastie nie a potom, ako mi povedal, že je to udalosť z októbra, som si uvedomil, že s jedným z Nitranov som medzitým bol a že sú teda v poriadku.
Prebehla taká anketa medzi prezidentskými kandidátmi, reku, kde by podľa nich bolo načim pomôcť dáko núdznejším, ako sme my sami.
15.6.2014 sa na päť rokv ujme prezidentského úradu niekto z čela terajších preferencií. Nevieme ešte kto to bude, nevieme ako sa mu bude v úrade dariť. Nevieme ani my ani on, ako sa naňho budú dívať budúce generácie.
Článok s týmto názvom sa objavil v poslednom čísle časopisu Eurotelevízia a ja som bol asi najbližšie k tomu, aby som napísal do redakcie nejakého média a za článok sa poďakoval. Nie pre jeho kvalitu ktorú má, nie pre výnimočnosť témy. Iba z toho dôvodu, že jednoducho milujem postavičku malého Belgičana, s ktorým si takmer zakaždým zopakujem tých pár slov a fráz, ktoré mi ostali zo stredoškolskej francúžštny.
Tvrdenie 82,5 % opýtaných, že by sa prvého kola prezidentských volieb zúčastnili, je neuveriteľne vysoké číslo. Priznám sa, že ma prekvapilo a beriem ho s rezervou.
