Steppenwolf - zrodený k divokosti

Kanadskí velikáni hard rocku známi ako Steppenwolf si zaslúžia pár slov.

Písmo: A^- | A⁺

Všetko sa začalo v roku 1964 v kanadskom meste Oshawa v Ontáriu. Práve tu sa dali dokopy hráči Jack London (spev, gitara), Bert Enfield (basa), Dave Hare (klávesy) a bratia Jerry Edmonton (bicie) a Dennis Edmonton (gitara), ktorý neskôr zvolil umelecké meno Mars Bonfire. Na svet prišla formácia Jack London & The Sparrows. Do roka 1965 si vybudovala aké-také zázemie a niekoľkokrát zmenila obsadenie. V roku 1964 odišiel ako klávesák Hare (prišiel C.J. Feeney a po ňom Art Ayre), tak basgitarista Enfield (nahradil ho Bruce Palmer a toho Nick St. Nicholas), ktorý odišiel študovať na univerzitu. V zostave s Feeneym a Palmerom dosiahli kontrakt s firmou Capitol a vydali svoj prvý singel If You Don't Want My Love/It’s Been One of Those Days (1964). V roku 1965 vydali album Presenting Jack London And The Sparrows sprevádzaný singlami I'll Be The Boy/Dream On Dreamer, Our Love Has Passed/Sparrows and Daisies a Give My Love To Sally/Take It Slow. To už hrali v zostave Ayre a St. Nicholas. Kapela sa zároveň začala vzďaľovať kopírovaniu britskej scény a začala koketovať s americkým blues rockom. To sa nepáčilo Londonovi, a tak sa dal na sólovú dráhu (so singlom Don’t Ever Change/Misery & Me), potom, čo vyšiel singel The Sparrows - Hard Times With The Law/Meet Me After Four. Tá mu však rýchlo skončila a opustil hudobnú brandžu, aby urobil kariéru v predaji nehnuteľností.

V septembri 1965 sa ku skupine pridal spevák, gitarista a harmonikár John Kay. Ten sa narodil 12. apríla 1944 v Prusku, a teda bol Nemec (hoci dnes je to územie Ruska) ako Joachim Fritz Krauledat. Otca mu zabili pred narodením a na začiatku roka 1945 jeho mama ušla pred postupujúcimi sovietskymi vojskami do Arnstadtu, ktorý bol okupovaný Američanmi. Keďže sa napokon stal súčasťou Východného Nemecka, v roku 1949 ilegálne prekročila hranice a aj s rodinou ušla do Hanoveru v Západnom Nemecku. Tam pôsobili Briti a mladý Joachim, ktorý mal zdravotné problémy so zrakom (všimnite si, že na pódiu je vždy v tmavých okuliaroch), vstrebal nielen angličtinu, ale aj rokenrol. Napokon sa v roku 1958 presťahovali do kanadského Toronta, kde mu učitelia nevedeli správne vysloviť meno, a tak mu vraveli John K (vyslov kei).V roku 1963 sa presťahovali do Buffala v USA, a tak ho mohol St. Nikolaus, inak ďalší nemecký rodák, ktorý sa dostal do Kanady po druhej svetovej vojne, predstaviť kapele The Sparrows. V roku 1966 kapelu opustil Ayre, ktorý bol jazzový hráč a moderná rocková muzika sa mu rýchlo zunovala. Nahradil ho Goldy McJohn.

Vďaka manažérovi Stanton J. Freemanovi sa dostali do klubov v New Yorku. Tam nahrali aj dva single pre Columbiu, a síce Tomorrow's Ship/Isn't It Strange a Green Bottle Lover/Down Goes Your Love Life. Moc sa o tom nepíše, ale kapela sa zúčastnila aj nahrávania albumu Molly Camp Sings... speváčky Molly Camp, ktorý vydala RCA Victor v roku 1966. Následne sa celá skupina presunula do slnečnej Kalifornie a skončila v Mekke Hippiesáckej scény v San Franciscu. Práve tu si Dennis Edmonton zmenil meno na Mars Bonfire a rozhodol sa skúsiť to sólovo. Na začiatku júla 1967 sa ku skupine pridal americký gitarista Michael Monarch. Kapela sa však rozpadla. St. Nicholas odišiel k losangelskej skupine Hardtimes, ktorá si čoskoro zmenila názov na T.I.M.E. a vydala dva albumy (Time – 1968 a Smooth Ball – 1969).

Keďže koncom roka 1967 presvedčil Kaya producent Gabriel Mekler, aby obnovil The Sparrows, akurát pod novým názvom Steppenwolf (podľa románu Hermanna Hesseho), mohla sa začať písať história. Prvú zostavu tvorili Kay, Monarch, Jerry Edmonton, McJohn a Rushton Moreve (basa). Prakticky okamžite nahrali materiál na svoj debut, ktorý vyšiel pod názvom The Steppenwolf v januári 1968 na značke ABC Dunhill. Z priehrštia singlov vynikla najmä motorkárska hymna Born To Be WIld, obzvlášť, čo sa o rok neskôr spolu so skladbou The Pusher dostala do filmu Easy Rider. Kapela začaôla strmo stúpať ku sláve. Vypredala a oslnila na veľkých koncertoch, no a v októbri 1968 bol na svete druhý album The Second. Pôvodný bluesový nádych sa rozvinul do psychedélie, pričom to všetko smerovalo k hard rocku. Singel Magic Carpet Ride bol takmer rovnako úspešný ako Born To Be Wild a tiež sa stal častým vkladom do americkej filmografie. Napriek závratnému úspechu z kapely vypadol Moreve. Stalo sa tak potom, čo sa odmietol vrátiť do Kalifornie, lebo ho jeho priateľka presvedčila, že príde zemetrasenie a celá Kalifornia sa prepadne do oceána. Zaskočil Rob Black, ale aj tak sa muzikanti vybrali za St. Nicholasom, reku, poď s nami hrať. Ten prikývol a od roku 1969 sa stal stálym členom. Debutoval albumom At Your Birthday Party, ktorý vyšiel už v marci. V júli 1969 vyšla prekvapivá lajfka Early Steppenwolf, ktorá zachytáva formáciu Sparrow v San Franciscu dňa 14.5.1967. Snaha o vyžmýkanie popularity sa tým neskončila. Columbia nelenila a vydala nahrávky z roka 1967 pod názvom John Kay & The Sparrow, a aj singel Square Headed People/Twisted. Brutálne tempo štúdiových nahrávok doplnil v novembri album Monster. Hrá na ňom nový gitarista Larry Byrom, ktorý nahradil Monarcha (pohádal sa s Kayom). Ide o najpolitickejší album skupiny, ktorá v textoch spochybňuje vojnu vo Vietname. Na nasledujúcom turné vznikol 22. januára 1970 záznam koncertu v Santa Monice, ktorá vyšiel v apríli pod názvom Live. Aby to mohol byť dvojalbum, doplnilo vydavateľstvo tri štúdiové skladby (Corina, Corina, Twisted a Hey Lawdy Mama) do celkového playlistu. Stalo sa tak navzdory nesúhlasu hudobníkov. Kapelu opustil St. Nicholas, ktorý sa v apríli 197é vo Fillmore East zjavil na pódiu len v králičích ušiach a tangáčoch. Kay to nerozdýchal. Novým basgitaristom sa stal George Biondo. V novembri 1970 vyšiel album 7. Byrom sa povadil s McJohnom a na začiatku roka 1972 odišiel. Nahradil ho Kent Henry (z Blues Image). Kapela odohrala posledné vystúpenie v Los Angeles na Valentýna v roku 1972 a potom ohlásila koniec. V novembri 1972 vyšiel posledný album s novými skladbami For Ladies Only.

Kay následne pokračoval v sólovej kariére, vydal dva albumy (Forgotten Songs and Unsung Heroes – 1972 a My Sportin' Life – 1973). V druhej polovici roka 1972 absolvoval takzvané RIP Tour so svojim Bandom a tiež so Steppenwolf. McJohn a Edmonton potom založili kapelu Manbeast. V roku 1974 sa všetci dohodli, že obnovia Steppenwolf. Do zostavy v zložení Kay, Edmonton, Biondo a McJohn prikvitol gitarista Bobby Cochran, synovec slávneho Bobbyho Cochrana. Album Slow Flux vydala firma Mums Records, keďže Kay bol vrcholne nespokojný s tým, ako Dunhill ignorovala podporu jeho sóloviek. Vo februári 1975 vyrazil Kay McJohna, lebo sa mu nepáčilo, ako mizerne hrá a správa sa. Na albume Hour Of The Wolf hrá preto klávesák Andy Chapin. Na singli Caroline je však vyfotený McJohn. Album úplne prepadol, a tak sa Kay rozhodol, že skupinu rozpustí. Lenže Mums Records medzitým skúpili Epic Records a trvali na tom, že kapela musí naplniť kontrakt a vydať ešte jeden album. Výsledkom bolo dielo Skullduggery (na klávesy hral namiesto Chapina Wayne Cook) a na jeseň 1976 sa kapela rozpadla.

Prakticky vzápätí sa zjavil truc podnik McJohna a St. Nicolasa nazvaný New Steppenwolf. Prvý menovaný ho rýchlo opustil, ale St. Nicolas ho udržal v koncertnom móde až do roka 1980. Zostava sa stále menila, bol v nej napríklad Steve Riley (bubeník W.A.S.P. a L.A. Guns). Čo je mrzutejšie, hoci Edmonton a Kay sprvoti odobrili používanie názvu, po čase St. Nicolasa zažalovali za jeho neoprávnené používanie, ten napokon ustúpil a v roku 1980 ho prestal používať. Napriek tomu sa súdna ťahanica skončila až v roku 2000. Kay inak v roku 1978 vydal sólový album All In Good Time.

Počiatkom roka 1980 sa Kay párkrát stretol s producentom Davidom Pesnellom, aby predebatovali možnú spoluprácu. Pesnell chcel vydať album dvoch zreformovaných kapiel – Steppenwolf a Three Dog Night – s názvom Back To Back. Každá kapela by nahrala štyri nové skladby doplnené o jedno medley starých songov, dostala svoju stranu platne a mohli by vyraziť na spoločné turné. Obe skupiny muzikantov boli nadšené, ale hádajte, čo! Myslíte, že sa dohodli, kto bude mať stranu A a kto stranu B? Kto bude vystupovať ako prvý na turné a kto ako hlavná hviezda? Správne! Nič z toho nebolo. Key však zložil zostavu pre projekt Tony Kay And The Steppenwolf v obsadení Michael Palmer (gitara), Steve Palmer (bicie), Danny Ironstone (klávesy), a Kurtis Teel (basa). Dlho nevydržala, Teela nahradil Chad Peery a Ironstonea Brett Tuggle (hral s Fleetwood Mac a David Lee Rothom). Nová zostava vydala koncertný album Live In London (1981). Tugglea potom vystriedal Michael Wilk, ktorý účinkoval na albume Wolftracks z roka 1982. Hral na ňom aj nový basgitarista Welton Gitte. Toho vzápätí nahradil Gary Link (z Dokken), ktorý hrá na albume Paradox z roka 1984. Ešte v roku 1981 zomrel Rushton Moreve, ktorý hral na prvých dvoch albumoch kapely. V decembri 1984 Kay opäť kapelu rozpustil.

Dlho mu to nevydržalo, už počiatkom roka 1985 spolu s Wilkom obnovili činnosť kapely. Rocket Ritchotte (gitara) a Ron Hurst (bicie) doplnili zostavu, ktorá vydržala až do roka 1989. Vydali spolu dva albumy, Rock & Roll Rebels (1987) a Rise & Shine (1990). V roku 1985 zomrel Andy Chapin. V roku 1989 odišiel Ritchotte a nahradil ho najprv Les Dudek a toho zasa Steve Fister (z Iron Butterfly). V roku 1990 sa však z kapely porúčal, lebo sa vrátil Ritchotte. V roku 1993 ho opätovne vystriedal Fister. Zároveň sa s pozemským bytím rozlúčil Jerry Edmonton. V zostave s Ritchottem vyšiel v roku 1995 koncertný album Live At 25 zachytávajúci turné z roka 1992. V roku 1996 nahradil Fistera Danny Johnson (hral s Derringerom i Rodom Stewartom). Vydržal v kapele až do roka 2008 a nahral s ňou jeden štúdiový (Feed The Fire – 1996) a jeden koncertný album (Live in Louisville – 2004). V roku 2001 vydal Kay sólovku Heretics And Privateers a o rok neskôr sa kapele dostalo cti zahrať na medzinárodnom Hermann-Hesse-Festivale, ktorý sa konal v rodisku Hermanna Hesseho, v mestešku Calw. Dňa 6. októbra 2006 kapela odohrala svoj „posledný“ koncert americkom Aberdeene. V roku 2009 umrel Kent Henry. Avšak, zároveň sa k hibernujúcej zostave pridal starý známy Gray Link, pričom Wilk sa stal klávesákom na plný úväzok, na tento nástroj hral popri base už v 90. rokoch. Obnovili spolu koncertnú činnosť Steppenwolf, pričom v roku 2017 boli nominovaní do Rock And Roll Hall Of Fame, ale napokon ich do nej neuviedli. V tom istom roku nás opustil McJohn. Dňa 22. novembra 2018 kapela odohrala svoj posledný koncert, čo definitívne potvrdil Kay 22. novembra 2019. Ukončil tak, zdá sa, definitívne pôsobenie jednej z najvýznamnejších rockových skupín 20. storočia.