Erik Kriššák
Nočné pochôdzky
Dva pohľady po desiatej hodine večernej. Inak povedané, pocta ô-čku.
Fanúšik komiksov, literatúry a hudby. Zoznam autorových rubrík: Poézia, Texty, Básnické grify v praxi, Próza, Pre deti, Súkromné, O hudbe, Iné, Komiks, Jazerní básnici a iné preklady
Prepáčte mi, ale cítim stratu. V miestach, ktoré nie sú, sú zrazu diery, ktoré bolia viac ako akékoľvek keby.
Vyhrabal som jednu pocitovku, skôr než o slovách, je o nálade, a preto sa nebojím ju sem uviesť.
Ja vlastne neviem, čo mi takto pozliepalo písmenká. Neurčitý pocit pominuteľnosti, lásky a neviem, čoho ešte, radšej nedumám, či si to viac odniesla forma, či obsah.
Sú síce sviatky pokoja, ale aj tak sa stále stretávam s ľuďmi, ktorí vo všetkom vidia najmä to zlé a vedú reči o pravej láske, ktorú údajne dnešní ľudia nepoznajú. Nesúhlasím.
Niečo značne do seba zahľadené, smutné a ešte aj s potenciálom naštvať odporcov rýmov rovnako ako ich zástancov. Dlho som neváhal podeliť sa s Vami o pocity vnútornej rozorvanosti.
Snívalo sa mi, že mám čas na jediné rozlúčenie. Hrozná predstava, vlastne, vyzývavá. Komu sa ujde posledné pohladenie? Dieťaťu, žene, zrkadlu?...
Postupom času sa mi do rúk dostali rôzne zbierky poézie, ktoré si autori, ich rodiny a pod. vydali na vlastné náklady, respektíve využili nejaké „undergroundové“ vydavateľstvo. Rád by som niektoré z nich predstavil (nebojte sa, autori, čo sú tu na blogu, neboli zahrnutí), pretože šanca, že na ne naďabíte v Panta Rhei, je menšia než že tam naďabíte na mňa. A viažu sa k nim aj nejaké tie príbehy. Niektoré aj smutné.
Dnes ráno o pol piatej som sa zobudil s nasledujúcimi myšlienkami. Sú o koncoch, citoch a aj o básnení.
No tak som neodolal a prispel svojou troškou okamžiku do mlyna zástupov aktuálnych tém.