Etela Kováčová
Dve slová pre život
Len pred malou chvíľou hodiny odbili dvanásť hodín po polnoci. Odbili a zastali. Ručičky sa už nepohli ani o sekundu. Čas sa zastavil a izbou sa prehnal studený závan vetra, ktorý nadvihol záclonu v otvorenom okne, akoby uvoľňoval cestu neznámemu návštevníkovi. Nevidela som ho, ale cítila jeho prítomnosť....