Povedzme si na rovinu, koľko žien takto stojí a premýšľa. Dokonalosťou kričí takpovediac celý svet. Chceme dokonalý účes, dokonalé pery, prsia, zadok a dokonca aj manžela. Avšak raz príde to prebudenie, kedy zistíme, že samé nie sme dokonalé. Hodiny tikajú a časom to bude len horšie. Zhnusí sa nám celé telo, celá naša existencia.
Pevné trojky sa zmenia na chabé štvorky. Z dlhej hustej hrivy sa stane mladé páža. A najhoršie sú tie kilogramy navyše.
Čo keby som vám povedala, že existuje elixír dokonalosti, ktorý dá všetko do poriadku. Koľko by ste boli za ne ochotné zaplatiť? Vyberiete si modrú alebo červenú tabletku? Krútim svojou bujnou, teda už menej bujnou, kučeravou hrivou a usmievam sa. Tak isto ako predstava dokonalého muža ani tabletka neexistuje. Kiežby to bolo také ľahké. Poznám ten pocit, keď sa pozriete do zrkadla a do očí sa vám tisnú slzy. Večerné vyžieranie chladničky a heslo dosť čipsov nikdy nie je dosť si vyžiadali svoju daň. Do toho alkohol, nepravidelná strava, stres a vyzerala som ako malé veľrybie mláďa. Paráda, rovno sa hodiť do mora. Pamätám sa ako som sa vyhovárala sama pred sebou, že to nie je také strašné. Z konfekčnej veľkosti M sa stalo L, tuším XL som preskočila a rovno som si kupovala XXL. Fotenie sa stalo mojou fóbiou, krátke sukne boli mýtus. Svoju depresiu pred svetom, teda presnejšie pred svojim odrazom v zrkadle som utápala v čokoláde. Piate cez deviate, sladké cez slané a bola zo mňa bomba. Tučibomba. A čo bolo potom? Odtučňovacie kúry, hladovanie, diéty, tabletky, ktoré sľubovali aj nemožné, vibračné pásy, ultrazvuková liposukcia... Takpovediac bankovky vyhodené do luftu, pretože prišiel môj najlepší kamarát jojo efekt. Kráčali sme ruka v ruke a JOJO ma miloval. Napriek nekonečnej láske som mu jedného krásneho dňa dala kopačky. Neviem kde nastal ten zlom v mojej hlave. Povedala som si dosť. Vlastne viem kedy som sa vzoprela sebe samej. Bolo to, keď som si napustila vaňu a nahá som vkĺzla pod horu bubliniek. Keď bublinky spľasli, postavila som sa. A zase to hnusné zrkadlo. Stačilo. Budem opäť štíhla. Prišla zúbková víla a splnila mi toto želanie. Škoda len, že tou vílou som musela byť ja sama.
Objavila som radosť z pohybu, kreativitu v kuchyni a čo je najdôležitejšie stratené sebavedomie. A samozrejme v posilňovni som objavila ešte niečo. Všetky tie štíhle ženy, ktoré mi pred tým tvrdili, že to Boh ich obdaril perfektnou figúrou. Boli tam a makali pri mne na strojoch.
Niekomu pomáha Boh, niekto verí na víly alebo na zázračné amazonské pralesy. Mne pomohla moja vlastná vôla. Jedno viem, že dokonalá nie som, nikdy nebudem a ani nechcem byť. Je však úžasný pocit dať si krátku sukňu a vykročiť....