Nájdemeich všade- v triedach a aj v školskej jedálni. Pobehujú pochodbách ako malí Apači. Bijú , kopú, ba niekedy sa obdaria aj milým slovom. Sútak zdravo draví a živí ako chvostík bičíkovca. My v ich veku smežili v mylnej predstave, že deti nosí bocian. Oni sa samozrejmeprispôsobili modernej dobe a všetko chápu po svojom. S úsmevom naperách vás predbehnú na obede mysliac si, že majú ,, právo veta“. Ich hniezdomje druhá budova, kde chodievame cvičiť gymnastiku a hrať stolný tenis. Akich náhodou trafí pingpongová loptička do hlavy, vedia byť strašne zúrivía svojho útočníka napadnú bez toho, aby si od neho vypočuliospravedlňujúce slová. Najhorší sú takzvaní hyperaktívni jednotlivci. Poznávacím znakom je anjelskátvárička a zdanlivo krásne nevinné oči. Vždy chodia v skupinkách,nikdy nie jednotlivo, ako keby očakávali útoky z každej strany. Svojouvýškou cca 130 cm sa môžu zdať veľmi mierumilovní. Na naše šťastie nechodiaozbrojení ( teda ak sa neráta biela krieda) a vieme u nich rozlíšiťobe pohlavia. Vyzerajú ako my, len v menšom, no niektorým ešte stálerastú zuby a aj iné časti tela. Neradno sa preto zdržiavať študentom ( a ani profesorom )v obedňajších hodinách na chodbácha ani v blízkosti dostupného PC na prízemí. Ak si predsa potrebujeteniekam odskočiť, nikdy nechoďte sami. Mohli by ste sa stať ľahkou korisťou.Keďže naši útočníci nedosiahli ešte 18 rokov ( ich vek sa pohybuje okolo 9-12)nemôžu byť trestne stíhaní. Nejeden výstrelok je im prepáčení. Veď kto by ichnemal rád- naše deti z 8 ročného Gympla.
