Nie je to predsavzatie, je to pokušenie a žiadosti mojich priateľov, aby som konečne začal písať, skúsme! Zaoberám sa nehnuteľnosťami, oceňujem, riešim stavebné problémy, poruchy, dozorujem stavby, sprostredkúvam predaj, nákup, prenájom, poradím-poslúžim-kým doslúžim! Ešte slúžim, článok o dôchodku dosiahol rekordnú čítavosť. Ak by nám za tieto blogy platili, možno by ten dôchodok, bol aj znesiteľnejší.Ospravedlňujem sa za chyby v textoch, ak sa vyskytnú a ja som ich doteraz neopravil. Redakcia je vážna a časovo náročná práca. Ak nenapíšeme svoj názor, neexistujeme. To je pocit, ktorý ma napadol, keď som si prečítal posledný rozhovor pre slovenské média s Fedorom Gálom v "N"ku. Mal by byť v učebniciach. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Cynizmus, toto slovo vyjadruje stav na východnej Ukrajine. Zhodli sme sa so susedom pri rannej prechádzke so psom. Nič iné nás nenapadlo, keď sme sa zamýšľali, prečo sa to deje v 21 storočí. Prečo sú ľudia odsúdení zopakovať si dejiny. Prečo nemôžu byť natrvalo obrazové, zvukové, písomné a trojrozmerné pozostatky a trofeje besnenia druhej svetovej vojny, už len v medziach múrov múzeí tohto sveta?
Z posledných správ, to už nie je len 5000 a 13 obetí na zastávke, kdesi v Donecku, to už je zas 30 zmasakrovaných v Mariupole. Pozerám obrázky mesta v zimnom háve, kde je rovnaká teplota a počasie, ako teraz v našom slovenskom meste Martine -1°C. Pozriem na ulicu, ľudia pokojne kráčajú na nedeľnú omšu vedľa parkovísk plných moderných áut, obchody sú plné tovaru, u nás ešte otvorené aj v nedeľu. Na obrázkoch včerajšieho ukrajinského mestečka sú ľudia na zemi zakrytý tým, čo bolo po ruke, pohľad na zmasakrované telá je hrozný, mladá policajtka v sukničke ohliada mŕtvoly, autá ešte včera moderné sú už len vraky, budovy majú rozbité všetky okná, je zima už aj v duši človeka, ktorý pozerá cez ostrý otvor v tabule skla, ktorý prestal byť oknom do sveta. Je tu zmena, ktorá trvá už rok. Besy sa pohli. Niekto stlačil spúšť a šíri púšť. Okrem mien, ako Putin čo nevedel, čo robia jeho ľudia na Ukrajine, teda okrem turistiky a zveľaďovania ruskej ústavy, teraz o tom nevie ani, akýsi pán vodca Zacharčenko. Ak sú jeho slová, „Ostro odmietam útok na civilné ciele“ skutočne jeho, slová útok na vojenské ciele je vraj legitímny, sú legitímne!?. Včera sa prechádzate v civilných šatách po ulici, zajtra Vás zoberú do vojenského oblečenia. Čo to je vojenské oblečenie, keď sused je večne v maskáčoch a stále je len civil?
žijem zdravým, kreatívnym a produktívnym životom, chcem žiť ako kolegovia z vyspelých štátov...Som zdravý a platím, nechodím čakať na smrť do čakárne u lekára (zháňanie akéhosi papiera pre druhú poisťovňu, pri čakaní podpory z prvej poisťovne), kreatívne prispievam k diskusii ku odpovediam na otázky Svetového menového fondu piatim nositeľom Nobelovej ceny k téme „Kam smeruje ekonomika sveta v blízkej budúcnosti“, keď produktivita je väčšia, ako spotreba. Produkujem veľké H, každý deň...hlavne, že nespĺňam kritérium chudoby, starám sa o dostatočné +++, aby som mohol primerane ---. Čo mi dnes chýba. Išiel som sa okúpať, vidím zástup ľudí, na dverách oznam-máme plno, hygienická norma nedovoľuje pustiť ďalšieho záujemcu o zohriatie sa v termálnej prírodnej vode tejto Zeme, vonku fúka, sneží, mrzneme. Z našej H prestali strieľať, došla munícia a tak obsadili kúpele, počkajú, kým po týchto sviatkoch zasa vyrobíme nejakú palebnú silu, ktorá by pomohla ekonomike sveta.
Tisícky ľudí bez domova, čakajú na slnko v duši, Tisícky duší z domova, dúfajú na teplo v noci.
Nový minister školstva sa uviedol už dávno. Dnes si ľudia spomínajú, čo to je za človeka, ktorý si dokáže kopnúť do mŕtvoly a do živého sa pchať, ak má vyššiu funkciu. Vôbec by som si to nevšimol, keby sa tu všetci nepoznali a nefungovali by sociálne siete. Nuž, je to tu. Dostal funkciu v odbore, ktoré vraj prekonáva krízu. Dnes som dostal dotazník, anonymný, aký mám názor na stredné odborné školstvo, budeme radi, ak nám s tým pomôžete. Je to projekt EÚ európsky sociálny fond, pripravenosť absolventov na výzvy trhu práce.
Bol som včera na koncerte. Kamarát ma stretol a dal tip, ako stráviť piatočný večer. Je tu Tomáš Klus. Vedel som o ňom, že má zaujimavé postrehy, je trefný a dokonca vtipný. V jednej pesničke dokonale zhrnul pravdu, emócie aj zúfalstvo tejto doby slobodnej voľby, ktorá sa pred niekoľkými dňami oslavovala, ako revolúcia a niektorí ju neoslavovali alebo sa tvárili, že síce sú za, ale za komunistov bolo lepšie. Vedia to povedať „kulantne“, iný výraz ma nenapadá, lebo ONI sa tým netaja. ONI sú za všetkou bolesťou tejto doby, silným metalovým hlasom počujem TK.
Nestačia dve hodiny, nestačí šesť hodín a tak som prišiel na sedem dní, konečne si v kľude pozrieť mesto, ktoré má štyri letiská, je husto pospájané diaľnicami, železnicou, metrom, uličkami, parkami a lesmi, kanálmi a riekou Temžou, že ho niektorí počítajú až po kanál La Manche s plochou viac ako 16000km2 a 18miliónmi obyvateľov. Londýn, mesto ktoré zažíva tisícročie, obdobie, kedy ho nikto nedobyl a stalo sa tak útočiskom vyhnancov, utopistov, revolucionárov, ktorí tu sklonili svoje hlavy na večnom odpočinku. Niektorí prišli o svoje hlavy aj nedobrovoľne, ako Thomas Moore autor Utópie, ale čas z nich a ich čistého života spravil svätcov.
Odišla si tichúčko so slzou v oku, za ruku Ťa držala Tvoja láska, bola pri Tebe, aby si vedela, že sme všetci spolu.
Alebo Pandémia. Oba výrazy označujú skazu na veľkej ploche planéty, skazu na ľuďoch, smrť. Jednu rozsievajú vírusy a baktérie, druhú samotní ľudia. Vírus ani baktéria nemajú vlastný rozum, sú naprogramované prírodou a stretnutie s nimi je v podstate náhodilé, aj keď dnes ústretovo mobilizujeme toto stretávanie, chceme sa s nimi nedobrovoľne, ale radi stretávať. Človek hoci si hovorí rozumný, je v podstate veľmi sociálny, potrebuje sa združovať, spoločne vymyslí také pestvá, o ktorých sa nám ešte ani nesníva. A zrejme ani nebude, ak dôjde k našemu totálnemu vykynoženiu. Zaujímavé je, že je tu jedna skupina, čo usiluje o pravidlá a poriadok si inak nevie prestaviť a druhá usiluje o neporiadok, o teror o znárodnenie lupu, lebo to tak dobre znie a bolo to z úspechom použité pri presadení si svojej moci. Dnes už vieme, že akokoľvek vzletne a dobre socializujúco pôsobiace heslá na demo, masu ľudí, museli padnúť, keď sa väčšina dozvedela, akým spôsobom to chceli uplatniť voči všetkým. Čiže situácia je iná, ak sa ľudia medzi sebou rýchlo dorozumievajú. Ak sa im však siahne na jazyk, rebelujú a druhá strana z nich spraví fašistov a začne strieľať po všetkom čo sa hýbe na zemi aj vo vzduchu. Všetci zírame a strácame pokoj a kľud, čo tu zdanlivo doteraz bol.
Neoznačení vnikajú do našeho súkromia, nerešpektujú pravidlá, vlastníctvo, upozornenia, sú to jednoducho likvidátori najlepšieho z možných svetov. Majú svojich veliteľov, určite ich niekto riadi, oni nemajú vlastný rozum.
Takto volajú naše polovičky, ked im fakt dôjde káva, zvykli si na ňu, kávovala moja mama, môj kamarát, ktorému som nerozumel, ako sa mohol naučiť piť tak odpornú horkú „žbrndu“. Nič lepšie nie je, vieš, to ten kofeín, preberá, musíš byť v pozornosti dlhú dobu ako pilot, je to životabudič. Nuž som to skúsil, keď som dodržal radu, musíš to piť horúce, potom necítiš tú horkosť. No a čo vidíš, keď letíš na východ, pýtam sa ho! Po našu hranicu svetlo, mestá svietia, je tu život, preletíš hranicu a po Moskvu tma. Bol som omráčený, žiadne svetlo v roku 1991. Asi sú stále zatemnení, možno už od druhej svetovej, možno nemajú žiarovky, možno nemajú na ne, možno ich prestali vyrábať. Možno si letel nad samými vojenskými základňami s atomovými raketami, trochu svetla, zapálenie cigarety a mohla byť pohroma. Jedna taká cigaretka dokázala potopiť celý spojenecký konvoj, ak svetlo videla nacistická ponorka. Počuj a nie si náhodou špión!? Všetci sme predsa dnes turisti, aký špióni. Čo už našpióniš, keď tam nemajú čo jesť, obchody prázdne.
Polemika, či si to ešte dnes pripomínať je na mieste. Rusko sa nechce vzdať svojej ríše zla a začalo bojovať, vybratými zákernými metódami, možno historicky osvedčenými, ale radi by sme, keby upadli do zabudnutia, do histórie, veru aj pre nás krvavej. Ľudia zodpovední za skartovanie našťastie nedodržali svoje povinnosti a tak sa v podobe dokumentu o zverstvách vojakov, ktorí dostali pokyn, pri vydávaní ostrej munície, keď sa budete cítiť ohrození, strieľajte, dostávajú na verejnosť udalosti o stratách na životoch, kedže nebola vyhlásená vojna, platil Zákon, že to boli Vraždy! Vojaci boli informovaní: Viete, že tanky Bundeswehru sú už v Československu! Boli tu skutočne tanky, pár tankov, zapožičané americkým filmárom z Rakúska pre film „Most v Remagene“. A boli veru blízko Prahy, filmársku kulisu 8ks ľahkých tankov M24 Chaffee dokonale využili a zneužili spojenecké armády. Pridali k tomu objavené sklady zbraní, bolo dokázané skoro okamžite, že ide o ruské zbrane dovezené na provokovanie. Avšak lietadlá a tanky piatich armád sa dali už do pohybu a vraždili.
Už je to pravidlo alebo len fakt, vedia, že sú dobré, prídu každý rok, počkajú si. Počkali si, kým som nasadil, polial, pohnojil, strihal, strihal a ešte raz strihal a polieval aj v tomto upršanom čase, práve u nás skoro neprší. Dnes ma jeden inšpiroval, že určite mám víziu a ako ďalej. Ano mám víziu - Tvíziu. Vždy ju vidím, každý rok, keď mi dozrievajú hrušky. Mojej hovorím, ešte neprídu, nedajú sa jesť, sú tvrdé! Prešli tri dni a prišli, na pravé poludnie. Viedla ich cca dvanástročná matka, s troma súrodencami, posledný tak 7 rokov, keďže na podpník nemali dostatočnú výšku, strom nie je ešte tak mocný, aby sa naň dalo liezť. Strhli pre istotu tri nové krásne obsypané konáre a dokonali skazu minulých rokov, zo stromu zostalo torzo. Trvalo to 80 sekúnd. O minútu prišiel obecný policajt, aby sa presvedčil o dokonalom výsledku sociálneho zmieru. Do dnes za sedem dní mi nedal žiadnu správu.
Piatok, predposledný deň festivalu Dotyky a Spojenia v Martine. Mesto žije divadlom, pochôdzkové navyše medzi ľuďmi spája a zabáva deti aj dospelých, divadelných turistov aj náhodných okoloidúcich. Je to spontánne, farebné, osviežujúco muzikálne, navyše, keď sa deň vydarí, je pekne, je skutočne sa na čo pozerať.
Dlhšie som nebol v záhrade, bolo treba kosiť, časť záhrady mám neoplotenú, na svojom pozemku vedľa svojho plota mám pás ovocných stromov a z druhej strany pole jačmeňa tiež na svojom pozemku. Keď som minule pristihol chlapca na hruškách, stačil mi povedať neoznačený pozemok nepatrí nikomu. Kedysi som tam mával tabuľu, vytrhli ju. Pred mesiacom som na prvý stromček osadil označenie, že je priestor monitorovaný kamerou. Tohto roku, by som chcel mať aspoň jednu vlastnú hrušku. Možno budúci rok, bude už aj z prijatého štepu na Gdule, ktorá je už za plotom.
Vždy keď vidím volebnú komisiu, myslím si, že je to drina, vydržať sedieť, kedysi aj dva dni a robiť minimálne úkony v zmysle demokracie. Nedávny článok istého člena, ktorý jedol a pracoval v jednej poslednej volebnej komisii si však vážim, ukazuje presne to, čo som cítil a počul od viacerých ľudí, že systém je zlý. Ja osobne som skutočne navyberal potrebný počet ľudí, ktorých nám dovolili voliť za Slovensko do Europarlamentu a nakoniec som ich nemohol voliť, lebo mi dovolili len jeden lístok a dva krúžky. Tu niekde demokracia skutočne zlyháva a blíži sa totalitnej praxi, obmedzuje slobodu voľby. Obmedzujú vlastne každého občana, hoci je doma, vo svojom štáte a nehovoriac, že je náhodou v cudzine. Každé voľby majú iné pravidlá, hoci slovo demokracia má iba jeden význam.
Kedysi pred pár rokmi som sa stretol pri Trogire v Chorvatsku s Rusmi. Boli vo vedľajšom apartmánovom dome a neskoršie tri mladé páry aj priamo v našom dome. Vo vedľajšom dome bola rodina s dvoma deťmi. Vegetovali priamo pri dome na pláži, decká sa hrali, šantili na člne v mori. Muž bol statný, typicky zjazvený a potetovaný, postával už od rána na brehu mora, pozoroval rybárov pri práci, kým rodina ešte spala, on už nemohol.
Auto, mobil, nákupné centrum, kolona, bedňa, panelák, nezvládnuté deti, nafúknutá hlava, rozvod, túžba, láska, nenaplnený život, hľadanie, kúsok šťastia stále nie a nie ho nájsť...?Reakcia k téme: Generácia zhumpľovaných žien
Včera večer vietor zosilnel. S daždom, ktorý lietal vo všetkých smeroch, nielen zhora, z boku, každú chvíľu z iného, skrátka čerti sa ženili sa hovorí, vám nepomôže žiadny dáždnik. Ide o život. Pod stromy neradno chodiť, padajú konáre, padajú celé stromy.
Ukončil som to, už to trvalo príliš dlho. Odťah nemusí byť vždy v poriadku, ale kým to oficiality zistia alebo uznajú, že bolo nakoniec ukradnuté, už ste postihnutý. Máte to na účte pán X, ale zapamätajte si, to auto bolo ukradnuté s pomocou Vašich Policajtov a toto je ich dedičstvo. 2x za môj život šoféra som vystúpil z auta, aby som si dal dobrý pozor, či neprekračujem Zákon, zaparkoval som podľa tabúľ dopravného značenia a vzdialenosť 20m, ktorú som mal dodržať, som odkrokoval.. toto bol jeden z tých dvoch prípadov za 40 rokov. Spočítajme spolu, koľko popísaného papiera, prvej sťažnosti mestskej polícii, času života všetkých zainteresovaných, súdnych pojednávaní, môjho právneho zástupcu, ktorý sa prvému rozsudku martinského sudcu nečudoval, ale veľmi sa čudoval Kraju, času poslancov, Vášho času, času súdneho exekútora, ktorý sa pol roka čudoval, čo mám platiť, keď istinu s úrokami odpúšťajú, tých telefonátov, analýz, posudzovaní, času das poisťovne, likvidácie atď., ste mohli ušetriť, keby sa na začiatku nespáchal trestný čin, doteraz nepotrestané zneužitie pravomoci verejného činiteľa. Vlastne, ktorého, som nestretol?!
