Róbert Flamík
Môžem ísť na spoveď?
Neprekvapila by ma táto otázka, keby mi ju nepoložil v skateparku. Sadol si ku nám a spýtal sa, či môže. Hosťom som tam bol aj ja. Sadol si. A potom prišla táto otázka a po nej jeho príbeh.
Salezián. Od 18. júna 2006 kňaz. Nachádzaný Niekym, kto aj k nemu si stále a verne hľadá cestu... S úctou. Zoznam autorových rubrík: Z môjho vnútra, rozličné hlasy, Súkromné, Nezaradené
Neprekvapila by ma táto otázka, keby mi ju nepoložil v skateparku. Sadol si ku nám a spýtal sa, či môže. Hosťom som tam bol aj ja. Sadol si. A potom prišla táto otázka a po nej jeho príbeh.
Bolo to na veľkonočnú nedeľu podvečer. Prišli s výletu zahrať si ku nám biliard. Ešte z nich žiarila radosť z toho, čo zažili. Pri odchode mala túžbu sa s niečim podeliť...
Dlho som už nepísal a tento zážitok som už mal dávnejšie, bol veľmi silný a zanechal vo mne stopu bolesti, ale hlavne nádeje, s ktorou by som sa vami veľmi rád podelil a verím, že môže priniesť pekné obohatenie.
Včera sme mali tú možnosť a dar byť súčasťou niečoho nesmierne veľkého. Toho, ako sa jeden muž plný lásky a odvahy stal vzorom pre mnohých... Pár slov o ňom i o tých, ktorí sa tak snažia žiť a nie je ich málo...
Za jedno veľké presvedčenie o tom, že hodnota úcty a náklonnosti, k tým, ktorí trpia a nemôžu ísť za svojim snom... To bol sen, ktorý sa stal skutočnosťou. Don Titus Zeman, salezián, obetoval svoj život za tých, ktorí potrebovali.
Bolo to cez leto. Mali sme s kapelou PJUR koncert na nádhernom festivale Atmosféra pri Hontianskych Nemcoch v malebnom prostredí medzi vinicami a cestou naspäť naň, keďže sme si stihli odbehnúť do Krupiny sme zažili niečo krásne.
Takto by som nazval tento týždeň, ktorý skončil. Ako spieva Kanye West v piesni Ultralight Beam. Toto sme zažívali, animátori, deti, vlastne všetci na našom pobytovom tábore...
Tieto slová vyslovil muž, ktorý sa už svojej mame a ani otcovi nikdy nevrátil. Zomrel v službe, zomrel tragicky. Zomrel...
V stredu sme mali u nás v pastoračnom centre vzácnych hostí. Ľudí, ktorí si za svoje poslanie zvolili to, že budú pomáhať iným... Pár slov o nich a o tom celom...
Asi občas dostaneme dary, ktoré naozaj najmenej čakáme... Stalo sa mi to dnes, keď mi on, malý tretiak daroval náramok, ktorý sám vyrobil... Pár slov o ňom...
Stretáme sa každý týždeň. Partia šikovných chalanov. Pubertiaci ako vínko. Plní energie, nápadov, bláznovstiev i svojich trápení.. A hĺbky, ktorá dokáže tak veľmi silno zaklopať na srdce...
Stalo sa to minulý piatok. Šli sme si s jedným dobrým kamarátom sadnúť na čaj do jedného podniku u nás na sídlisku...
Silný príbeh. Možno vám tak nepríde, ale pre mňa to znamenalo v danej chvíli veľmi veľa. Mal som z neho zimomriavky... Tak aspoň zopár slov o tom celom...
Bol to jeden z tých pamätných stopov, hoci som vôbec nešiel až tak ďaleko... Tá cesta stála naozaj za to... Aspoň pár slov o tom celom...
Modlitba. V čase dobrom i zlom. Pomoc? Opora? Skúsenosť srdca, ktorá vie pomôcť alebo len ilúzia niečoho, čo si namýšľame? Verím, že skutočnosť... Jedno podelenie sa od môjho dobrého kamaráta, ktorý reálne zažil jej moc...
Tam už si. V to verím. V to, že Láska, ktorú si žil si Ťa prijala Domov, tam kde nieto zákernej choroby ani bolesti, ani zrád... Pár slov pre Teba, milý Tonko...
Bola to krásna udalosť. Pripravili ju mladí z Partizánskeho pre tých, ktorí mali chuť zažiť niečo pekné, popočúvať hudbu zo srdcom a urobiť si pekný večer. Pár slov o tom.
Šli sme opäť raz stopom. Do Trnavy, na festival Lumen. Ani som to nemal v pláne, ale rozhodli sme sa. Bola to ozaj zaujímavá cesta... Pár slov o nej.
Bola to krásna svadba. Taká, o ktorej prosto viete, že je zázrakom. Že tí dvaja sa tak veľmi ľúbia a sú tu jeden pred druhého, že je to skrátka obrovský kus neba...
Tieto slová sú v jednom žalme. Asi takto by som vystihol naše turné po Východe. Mnoho dobrého a krásneho, hlboko ľudského i Božieho. Pár slov o tom celom.