Salezián. Od 18. júna 2006 kňaz. Nachádzaný Niekym, kto aj k nemu si stále a verne hľadá cestu... S úctou. Zoznam autorových rubrík: Z môjho vnútra, rozličné hlasy, Súkromné, Nezaradené
Stretli sme sa pred pár dňami. Skončili gymnázium v Šaštíne a tak sme debatovali dva dni. Ako kamaráti. Čas sa nám zdal prikrátky. Partia žila. Niečo v nás zostalo. Horelo. To krásne v bežných múroch obyčajných dní zapálené nevšedným.
spýtal sa: Čo je to láska? Vedel by si mi povedať?zamyslel sa a odpovedal mu: Vieš, láska je život. Život, ktorý pokladáš za druhého, keď mu dávaš svoj čas. Keď s ním sedíš a rozprávaš sa, keď s ním plačeš, ak mu je smutno. Keď...prerušil ho: Keď vidíš očami toho druhého svet okolo teba.Áno. Očami druhého...
Snažiť sa trafiť do cieľa má zmysel, aj keď sa to nemusí vždy podariť. Je odkrývaním tajomstva všetko to, čo súvisí s nájdením zmyslu.
Väčšinou som si myslel, že byť slabý je ponižujúce. Niečo, za čo sa treba hanbiť. Veď prežívajú len silní a tí, čo bez pochybností letia ďalej bez prekážok.
Si často krát vzdialený. Ukrytý za dymom, toľkými slovami, nezrozumiteľnými gestami. Cudzí pre nás. A predsa sa stále prihováraš...
Odpočinutie večné, daj jej Pane a svetlo večné nech jej svieti. Nech odpočíva v pokoji. Amen.
Ospravedlňujem sa tým, pre ktorých BA je paštekáreň... Aj pre mňa toto mesto nebolo ničím iným. Dnes, keď som tu posledný deň, po toľkých dňoch tu, po toľkých ľuďoch, ktorých som spoznal, to vidím inak.
Dnes som sa rozlúčil so zopár ľuďmi, za ktorými my bude smutno.Pred mnohými dňami som ublížil jednému človeku a neviem na to zabudnúť.Ako nezabúdať na to, čo je krásne a čo mi veľa v živote dalo ako zabudnúť na vlastné zlyhanie a ublíženie druhého mne alebo mňa jemu. Nie odhodiť, vymazať, zresetovať pamäť, ale poučiť sa a chápať.
Stretol som ho po prvý krát pred štyrmi rokmi. Začal chodiť ku mne na stretko. Priviedli ho tam kámoši. Pohoďáček. Rád mastil futbal i hokejbal, bol za srandu a vedel sa aj stíšiť. Aj s nami pomodliť. Odvtedy som ho stretal ešte dva roky. A teraz som ho stretol po roku. Rozprávali sme pred Mildou a zmokali. Medzitým vyfajčil zo 3 cigaretky a ja som ho z obdivom počúval. Zmeškal som popri tom jedno dôležité stretnutie, ale stretol som super chlapíka.
Nech je niečim, čo nám dá silu do dnešného dňa. Do našich radostí, vzťahov, hľadaní, strácaní sa... Nech je nám pomocou. Darom viac ako povinnosťou. Náplňou viac ako len formou. Vďaka Vám, každému osobne za Vaše reakcie. Slová, ktoré boli viac ako len slová. Boli kúskom srdca položeným na papier. Vďaka. Každému osobne...
Možno trochu osobnejších slov... Azda povedia aj dnes niečo... Aj cez rozličné reakcie.
Každý deň je za čo sa modliť. Je to ako myslieť na niekoho z láskou. A snažiť sa mu okrem nej sprostredkovať aj to, čo potrebuje.
Stretnutie sa s tými, ktorých jeho národ vyvražďoval v mene ideológie.Stretnutie sa s mladými a slová nádeje.Objatie, podanie rúk, bozk... Gestá toho, ktorý prosí o odpustenie za viny svojho národa.
Z tmy do svetla nikdy neprejdeme sami. Vždy ideme s niekym. Sami nedokážeme uniesť svoje bremená. Z tmy do svetla nás vedie niečia ruka. Ruka niekoho, kto nás neopúšťa. Ruka, ktorá nás drží. Ruka, ktorá je podávaná niekym, kto tiež zažil a zažíva pomoc.
Nebo sa nás dotýka. Preráža našu všednosť. Zabehané frázy. Slová. Gestá. Je objavom, ktorý nám dáva nekonečne Miljúci. Vpisuje ho do nášho chvejúceho sa srdca písmom lásky. Aj dnes. Práve dnes. 40 dní po svojom Zmŕtvychvstaní nám dáva okúsiť pohľad hore. Pohľad tam, kde bude plnosť krásy. Nekonečnej...
Otázka, ktorá v hluku našich povinností nemá vždy svoje miesto. A predsa pre toho, kto sa usiluje kráčať čestne svojím životom a je pri tom veriaci - hoci nemusí nájsť svoje miesto v nejakej konfesii - by mala byť jednou z najdôležitejších.
Ak je Vám cudzí pojem modlitba, prosím nečítajte tento článok. Mohol by Vám znieť nevhodne, trápne, naivne.
Nedokážem sa už modliť. Ten hore, jemu je fajn, ale ja toho mám niekedy fakt že dosť. Štve ma toľko vecí, v práci, v škole, doma, tá prázdnota, plytkosť. Dristy a dristy. A zase to isté... A Ty mi hovoríš, že ma máš rád? Že si starostlivý Boh? Milosrdný Otec? Syn, ktorý zomrel za mňa? Je to fajn na počúvanie, poteší, ale nenaplní. A predsa by som Ťa chcel počuť, rozprávať sa s Tebou. Nevidieť v Tebe len bábiku, figúrínku z divadla. Zabávača, nudného týpka, ale toho, kým možno aj si. Ale nie pre mňa. Mrzí ma to. Ak chceš ozvi sa. Dám Ti maila.
Paradox. Veď ak padneme, väčšinou sa za to hanbíme, alebo nás to mrzí, alebo nám to niekto zráta.
