Alžbeta Harárová
Ars moriendi
C.G. Jung povedal, že ak niekto pred šyridsiatkou myslí na svoju smrť príliš často, môže to byť za určitých okolností patologické. Ale ak niekto po štyridsiatke nemyslí na svoju smrť vôbec, je to patologické určite.
C.G. Jung povedal, že ak niekto pred šyridsiatkou myslí na svoju smrť príliš často, môže to byť za určitých okolností patologické. Ale ak niekto po štyridsiatke nemyslí na svoju smrť vôbec, je to patologické určite.
Začínať ako čerstvý doktor na interne nie je dobrý nápad, ako vie každý, kto čítal knihuThe House of God. Ale začínať na interne v období druhej vlny covidu je nápad priam idiotský.
Pred piatimi rokmi som napísala blog o kombinácii prírodovedy a medicíny: https://hararova.blog.sme.sk/c/386340/medik-prirodovedec-primed.html. Po piatich rokoch update, ako to dopadlo.
Neznášam reči o tom, ako je potrebné myslieť pozitívne, na každej kope hnoja vidieť tancovať ružového jednorožca a nad každým močiarom tušiť dúhu. Iritujú ma reči o tom, že súčasná situácia je vlastne darom, lebo spomalíme.
Ak ste medik študujúci na Slovensku alebo v Čechách, tak je možné, že pri slovách ,,virtuálny účet, ,,vrácení nákladů na studium a ,,nedostatok lekárov pociťujete rastúcu nevoľnosť. Ak ste patriot, nečítajte to. Ak nie - enjoy.
,,Naše telá zlyhávajú, niekedy, keď máme 90, niekedy ešte pred narodením...Vždy je to nepekný pohľad. Vždy. S dôstojnosťou môžete žiť, nie umrieť. Gregory House, MD
Kladiem ruku na hrudník a cítim v dlani údery hrotu srdca. Pravidelné, silné. Akoby sa všetka sila, ktorá ešte v tom krehkom tele zostala, sústredila do dvoch bodov: do tlčúceho srdca a do očí, do ktorých sa nedokážem pozrieť.
Potraty sú na Slovensku taký lokálny evergreen. V pravidelných intervaloch sa kvôli nim háda pravica s ľavicou, deti s rodičmi a katolíci s evanjelikmi. Pikantnosťou súčasnej variácie je autor najnovšieho zákona: Kotleba.
Pri pohľade na zábery z pohrebu Jána Kuciaka ma zaujalo jedno číslo. Rok narodenia na kríži na jeho hrobe. 1990. Rovnako ako mnohí z nás, on už nezažil komunizmus. Rovnako ako my počas novembra '89 ešte neexistoval.
Sme majstri čierneho humoru. Arbitri morbídnych hlášok. Šampióni cynizmu. Keby som nebola tak otupená a hladná, bolo by to na dadaistickú báseň. Alebo na zátišie s názvom ,,Post-mortem tango“.
To, čo sa s človekom deje od chvíle, kedy nad ním lekár tlmeným hlasom prenesie smerom k sestre formulku: ,,Exitus, čas... až do chvíle, kedy je jeho telo zriadencom pitevne vydané pohrebnej službe, je stelesnením ,,égalité.
Mám 23 rokov. O živote neviem nič. O smrti ešte menej. Takže toto nie je filozofická esej plná slov, ktorých význam čitateľ nepozná a autor len matne tuší. Ani mravoučné kázanie. Sú to len 4 obrazy smrti.