Stredná Amerika je super. Je ako lievik medzi Južnou a Severnou Amerikou, ktorý je zdola zapchatý ťažko priestupnými lesmi a horami medzi Panamou a Kolumbiou. Neprístupnosť ale spôsobuje hlavne organizovaný zločin, to je väčší problém ako ktorákoľvek hora alebo les.
Tam som sa bohužiaľ ešte nedostal, no prešiel som časť Mexika, Guatemalu a Belize, ktoré sú na severe Strednej Ameriky. Práve preto ti dám niekoľko rád, na čo si dať pozor, aby si nezopakoval moje chyby a aby si vychytal tie najlepšie veci.
Jedine, že by si sa lepšie učil na svojich vlastných chybách ako ja. No veď čítaj ďalej.
Iné auto ako SUV nepožičiavaj ... a bacha na povolenie pre Guatemalu
V tomto prípade som sa našťastie chybám vyhol a nemusel som sa na nich poučiť. Požičali sme si SUV auto, pretože sme vedeli, že budeme chcieť ísť aj mimo asfaltové cesty, napr. do Caracolu, o ktorom hovorím nižšie. Nakoniec sa ale SUV osvedčilo aj na úplne bežných komunikáciách, hlavne v Guatemale a Mexiku. Diery až do jadra zeme, šedé spomaľovače na šedej ceste a často nespevnené vsuvky, či už na parkoviskách, spojniciach medzi cestami alebo v menej rozvinutých častiach krajín.
SUV nie je nevyhnutnosť, ale je veľkou výhodou a veľa vecí, čo sme prešli, by sme asi neprešli, keby sme ho nemali. Či už to boli spomaľovače, ktoré sme si nevšimli a prešli poriadne rýchlo, alebo cesta do Caracolu. Nehovoriac o tom, že ak chceš prejsť niekoľko tisíc kilometrov po cestách v Strednej Amerike v krátkom čase, veľmi ti to zvýši komfort, keď sa tvoj zadok bude natriasať v SUV ako keď bude dostávať rany hodiny a hodiny v krabičke od zápaliek.
Je tu ale jedna špecialita. Ak si budeš požičiavať auto v Mexiku, potrebuješ povolenie na vjazd do Guatemaly. Toto povolenie trvá vybaviť asi deň a štandardne to robí majiteľ vozidla - požičovňa. Keďže my sme chceli z mesta, kde sme si auto požičali, takmer ihneď odísť, zisťovali sme na internetoch a od známych, ako sa to dá obísť. Rada bola, že si máme objednať a zaplatiť auto o deň skôr, ako si ho reálne vyzdvihneme. Požičovňa tak má čas povolenie vybaviť a záruku, že si pre neho prídeme. Tak sme aj spravili s tým, že sme aj do požičovne napísali, že si ho vyzdvihneme až o deň neskôr.
No keď sme si prišli auto vyzdvihnúť, samozrejme povolenie nevybavené, lebo vraj "čo ak by sme si auto nevyzdvihli a oni by to robili zbytočne". Keby som nemal rád generalizáciu, poviem, "leniví Mexičania". Takže nie je to zaručený recept a treba mať plán B. My sme si mierne preusporiadali program a nakoniec všetko vyšlo. Čakanie na povolenie trvalo "len" asi deň a pol.
Najväčší mexický "drogový kartel" okrádajúci turistov, na týchto si daj pozor!
Keď už to auto máš, prichádza ďalší problém, s ktorým som sa stretol v Mexiku. V Guatemale na turistov ešte takéto praktiky nemajú a v Belize všetci len počúvajú reggae alebo dačo podobné a neriešia.
Môže sa ti stať, že pri prejazde tzv. checkpointov alebo aj len tak počas jazdy ťa zastaví "drogový kartel" s autom podobným tomuto ...
... a povie ti nepríjemnú novinu, že si spáchal priestupok - si biely. Teda to ti takto priamo nepovedia, ale povedia ti niečo ako že si prekročil rýchlosť alebo nezastavil na neexistujúcej stopke a musíš zaplatiť.
Nám sa to stalo medzi štátmi Chiapas a Campeche, keď sme prechádzali cez checkpoint, kde polícia a armáda kontroluje predovšetkým nákladné vozidlá. Cez takéto checkpointy sme už išli niekoľkokrát, spomalíme, prejdeme ako cez hranice do Rajky a všetko v poriadku.
Tentokrát to tak ale nebolo. Bolo asi osem hodín večer, tma a mali sme za sebou najdlhší deň za volantom, keď sme sa presúvali z Guatemaly späť do odletového mesta - Cancunu. Tesne za checkpointom stál nízky, tučný a šedivý policajt, ktorý každému svietil do okien. Keď zbadal nás, zapáčili sme sa mu a skákal okolo nášho auta ako Super Mário, nech zastavíme.
Nakázal nám vystúpiť z auta a ako prvú vec si nás chcel so svojimi kumpánmi ohmatať. Aby nás troška nastrašili, došlo im pomáhať, rozumej stáť a tváriť sa drsne, pár policajtov so samopalmi v nepriestrelných vestách.
Keďže sme pri sebe nič super zaujímavé nemali, šedivý dedko sa pustil do prehliadky auta. Sám. Zvyšok sa tomu prizeral ako keď poloboh Gilgameš dostane právo prvej noci. Prvá radosť, našiel dve peňaženky, ktoré neboli zďaleka prázdne, keďže sme práve v predchádzajúcom meste vytiahli pesos z bankomatu. Peňaženky otvoril, peniažky prerátal a snažil sa nájsť tretiu - moju, no nepodarilo sa.
O to viac mu zažiarili očká, keď našiel rum pod sedadlami. Zhíkli aj jeho služobníci a dedko ukázal na šoféra, že on pil. On to popieral, keďže samozrejme nepil. Tak teda, že dedko vykoná dychovú skúšku.
Do tohto momentu som aj uvažoval, že možno sme naozaj urobili nejaký priestupok, alebo že to je len bežná kontrola. No keď dychová skúška prebiehala fúknutím do tváre dedka, tak som pochopil o čo kráča. Toho fakt lutujem, celý deň som žral v aute tortilly s arašidovým maslom a zuby som si umýval posledne na hraniciach s Guatemalou. Asi sme mali nula celých nula celých nula, pretože nám cez telefón vysvetlil nasledovné:
Prekročili ste rýchlosť o 30 kilometrov za hodinu, v tejto knihe (dajaký tabuľkový diár) je napísané, že pokuta za prekročenie rýchlosti o jeden kilometer za hodinu je 50 pesos, takže to je 1500 pesos krát konštanta päť (nepodané vysvetlenie k pôvodu tejto konštanty), tak to máte 7500 pesos (čo je asi 400 eur).
Chvíľu sme sa tvárili dosť vystrašene a môj tón hlasu mal zodpovedať tónu, ktorým by som povedal "som zruinovaný, to je hrozné". No reálne som hovoril "сhce nás o....ť, nechaj mu tu ten medzinárodný vodičák a idem šoférovať ja". Asi vďaka našej tvárovej gymnastike prišlo zľutovanie od deduška a ten nám znížil pokutu o niekoľko stovák. Aj keď sa to ostatným moc nepozdávalo, zobral som medzinárodný vodičák šoféra, strčil ho do rúk deduška a zakýval mu.
Ej bisťu, to nečakal! Keď otváram vodičové dvere, mám pred očami jeho kalkulačku, na ktorej používa matematické operácie deleno a mínus. No aj tak si stojím za svojím a vodičák mu ostáva v rukách. Ďalšie kolo delenia už znie rozumnejšie a dohodneme sa na pokutke asi 50 eur a ušetrením jedného vodičáku.
Napriek relatívnej výhre je ale v aute hrobové ticho, keďže o tom, že toto sa môže stať sme už vedeli dlho dopredu. Po príchode z Guatemaly sme sa ale nenastavili späť na krajinu "drogových kartelov" a neurobili sme dostatočné opatrenia, ktoré sú:
maj pri sebe peňaženku len s pár drobnými, ktoré keď-tak obetuješ na pokutu, zvyšok maj niekde hlboko zahrabaný
ak príde k najhoršiemu, ponúkni svoj medzinárodný vodičák, ktorý im je nanič, je to len zdrap papiera
aby si ten medzinárodný vodičák mohol niekomu nechať, musíš ho mať, takže si ho vybav
Vyliezť si na májsku pyramídu a byť tam úplne sám. Len vo sne?
A teraz jeden tip nie ako sa nenechať dobehnúť, ale ako to vychytať. Nechoď na najznámejšie májske pyramídy ako je Chichen Itza alebo Palenque, pokiaľ sa o túto tému aktívne nezaujímaš a tieto konkrétne miesta ti niečo nedajú.
Prečo? Milíon ľudí, drahé vstupné, zákaz lozenia po pyramídach. Nuda! Asi takto:
Mám pre teba tip na májske mesto, kde je dosť veľká pravdepodobnosť, že budeš takmer úplne sám, budeš mimo civilizácie a do toho si na hociktorú z pyramíd môžeš vyliezť.
Toto miesto sa volá Caracol a nachádza sa na hraniciach Belize a Guatemaly, no prístup je tam zo strany Belize. Jedinou (pre niekoho) nevýhodou je to, že cesta tam z hlavnej cesty je asi 40 kilometrov po lesnej ceste plnej mostov, zákrut a jám. O to väčší náboj a o to izolovanejšie toto miesto je. Nehovorím, že SUV auto je nevyhnutné, ale ak ho nebudeš mať, musíš mať solídne skúsenosti s jazdou v teréne. Nám trvala cesta jedným smerom asi hodinu a pol čistého jazdného času.
Nezabudni si plavky! Po ceste sa vieš vykúpať vo vodopádoch alebo si pozrieť jaskyne.
Zabudni na tvoje kakauko z detstva!
Neviem ako ty, ale ja keď počujem "horúca čokoláda" alebo "kakauko", tak si predstavím kopu mliečka, cukru a potom aj samotné kakao - reálne asi len Granko ... a šľahačka na vrchu!
Takéto niečo nájdeš (hlavne) v Guatemale tak maximálne niekde v Starbuckse, ale nie v rozumnom podniku, kde ponúkajú horúcu čokoládu / horúce kakao. Tradičné horúce kakao je bez cukru, šľahačky a mlieka, teda horúcou vodou zaliaty kakaový prášok. Dokonca vo veľa podnikoch ponúkajú takéto kakao s pridaným chilli.
Práve takto dochutené kakao vraj ochutnal v roku 1518 španielsky objaviteľ Hernan Cortes, keď navštívil hlavné mesto Aztéckej ríše, Tenochtitlan. Vtedy takýto nápoj poznali pod menom "chicolatl". Španielom to moc nezachutilo, prišlo im to príliš horké. No keď Cortes videl aztéckeho kráľa Montezumu II, ako vraj pije 50 pohárov horúceho kakaa denne, začal sa zaujímať o potenciál kakaa. Nakoniec sa v Európe zmiešal kakaový prášok s cukrom a medom, z čoho vznikol populárny nápoj medzi vtedajšou elitou.
Neskôr sa pomocou výskumov zistilo, že kakao môže pomáhať v udržovaní elasticity žíl, regulovaní krvného tlaku a pomáha našim kongnitívnym schopnostiam. Keď ochutnáš pôvodné horúce kakao, budeš si vedieť predstaviť, že to môže mať pre tvoje zdravie pozitívne účinky. Nie ako keď ti po našej horúcej čokoláde vystrelí cukor v krvi do nebies.
Okrem horúceho kakaa si vieš kúpiť z kakaa napríklad aj sajder. Toho ale nekúp veľa ako my, je to nechutné!
Toto sú podniky, kde som ja na originálnom horúcom kakau bol a môžem ich odporúčiť:
Choco Museo, Antigua City, Guatemala
Flor del Café, San Juan La Laguna, Guatemala
Viac o kakau, jeho pôvode a spracovaní sa môžeš dozvedieť na theconversation.com alebo na nationalgeographic.com.
Doláre ťa z bryndy vytiahnu
Tento tip sa dá aplikovať hádam v polovici krajín sveta. Bez ohľadu na to, že v Strednej Amerike má každá krajina svoju banánovú menu, doláre prídu vždy vhod. Špeciálne preto, že Stredná Amerika je pod "sférou vplyvu USA" ako by povedal Ľuboš B.
Vymenia ti ich kšeftári na hraniciach, núdzovo nimi zaplatíš za jedlo alebo ich dáš niekomu, koho služby potrebuješ. Samozrejme veľa ľudí ich odmietne, ako sa to stalo nám v Guatemale, keď sme išli do termálnych kúpeľov.
No minimálne dvakrát nás doláre zachránili. Raz na hraniciach Guatemaly a Mexika, keď sme prešli cez guatemalskú hranicu, no tá mexická už bola zatvorená. Jediná možnosť bola spať v aute, na ulici alebo si skúsiť medzi hranicami štátov nájsť nejaké ubytovanie. Nemali sme už ani guatemalské quetzale ani mexické pesos. Vyriešili to doláre, za ktoré sme si zobrali prijateľnú izbu a nemuseli sme v nie zrovna sympatickom prostredí nocovať na ulici.
Druhýkrát sme došli s dolármi ešte ďalej ako by som čakal. Prekvapilo nás mýto v Mexiku, kde sa nedalo platiť kartou a pesos sme nemali. Najprv sa slečna strážnička za kasou tvárila, že doláre absolútne nie. Keď ale videla, že my inú možnosť nemáme a za nami trúbilo desať áut, povolila, zobrala doláre a poslala nás preč.
vždy maj na cestách (po Strednej Amerike) doláre so sebou
optimálne v bankovkách rôznych nominálnych hodnôt - nech niekomu nemusíš nechať celú stovku
