Helmut Posch
Objavovanie prvkov kolektivizmu v dnešnej Japonskej spoločnosti
"Mohol by si tým niekoho, kto ide unavený z práce, obťažovať. Nie je to oficiálne pravidlo, no nie je to vhodné."
Som softvérový vývojár, cyklista, bežec a rád sa flákam kade tade - teda cestujem. Cestovanie mi predovšetkým ukazuje to, aký je svet naozaj a búra mi moje spoločnosťou nanútené predstavy. Na rozdiel od veľa iných, väčšinou necestujem primárne ani za prírodou ani za pamiatkami. Najradšej chodím tam "kde nič nie je" alebo tam, "kde ma zabijú". Pretože práve tam je to najkrajšie (a najväčšia sranda). Aj preto na mojom blogu nenájdeš tipy, ktorý hotel na Malorke je najlepší. Nájdete tu skôr sarkasticky ladený opis situácii, ktoré mi niečo ukázali alebo popis miest, ktoré na mňa zapôsobili a nie sú turisticky známe. Milujem progres a neznášam mainstream. Zoznam autorových rubrík: Irán 2018 - krajina inflácie, Myanmar 2019 - domov budhizmu, Transsibírska magistrála 2020, Gruzínsko & Arménsko 2019, 60 dní v Kanade (2017), Cestovateľské jednorázovky, Múdrosti, Opustené miesta, Post-covidová Čína 2023, Japonsko 2024
"Mohol by si tým niekoho, kto ide unavený z práce, obťažovať. Nie je to oficiálne pravidlo, no nie je to vhodné."
Naozaj, na brehu Dunaja neďaleko Viedne stojí jadrová elektráreň ... je tým, čo spustilo anti-jadrový program krajiny.
Ako sa vyhnúť sardinkárni v Chichen Itza? Ako rozpoznať "drogový kartel", ktorý okráda turistov v Mexiku?
Budím sa o 5h ráno, na výškomeri 4500 m.n.m a z hlavy kolotoč. O pár minút dávim na záchode. Už len 7 hodín do Tibetu.
Od marca 2023 ťa ako západniara pustia do obľúbenej destinácie Rusov za posledný rok - Číny! Tak ako sa nestratiť?
Priamo pri hlavnej ceste za vysokým plotom v Hnúšti stojí veľký priemyselný objekt, ktorý už nespĺňa svoj potenciál. Zaujímalo nás, ako to vyzerá v areáli bývalých Slovenských lučobných závodov, a tak sme sa vybrali to zistiť.
V jednej z hladových dolín Slovenska sa nachádzajú Čiernohorské kúpele, kde svojho času trávila letné prázdniny mládež z Hitlerjugend a neskôr mladí pionieri z celého Československa. My sme sa boli pozrieť, ako to tu vyzerá dnes.
Je to viac ako 10 rokov, čo som sa vrátil zo svojho posledného letného tábora. Aby som si pripomenul, ako to na takých táboroch vyzeralo, vydal som sa pozrieť si opustený tábor v Sklených Tepliciach.
Čo vám napadne, keď sa povie Južná Kórea? Väčšine tak Samsung a Kia. Mne hlavne ideologické rozdelenie spoločnosti a utrpenie ľudí kvôli politikom. Idem si splniť sen a navštíviť symbol tohto utrpenia - Demilitarizovanú zónu.
Dva dni na asi turisticky najznámejšom bode Transsibírskej magistrály boli super, no teraz sa nám zažiadalo objaviť ešte niečo neturistické. Tam, kde nikoho nenapadne vystúpiť, lebo 'tam nič nie je'. Práve takým miestom je Amazar.
Po jednom dni a dvoch nociach vo vlaku sme dorazili do Irkutsku. Vonku je -19 °C a pri tomto lahodnom počasí sa vyberáme ku Bajkalskému jazeru. Okrem toho, konečne vidím pravú ruskú jazdu autom a dozvedám sa o živote miestnych.
Posledné dva dni a tri noci sme strávili vo vlaku medzi Moskvou a Novosibirskom. Teraz máme asi 14 hodín na objavovanie mesta Novosibirsk. Problém je len to, že teplomer ukazuje -15 °C. Nasadiť čiapky, palčáky a ide sa
tdm, tdm, tdm 5 dní a 9 nocí. Keď vystúpiš, treskúca zima. Presne toto bolo to, na čo sme sa chystali niekoľko rokov a teraz vyrážame. Vydali sme sa vlakom cez Sibír zistiť, čo je to tá známa ruská zima.
Výnimočne upustím zo sarkastických opisov svojich ciest a preladím na vážnejšiu tému. Nie je ľahké písať takýto blog, chcel som ale poskytnúť svoj pohľad a možno ním niekomu pomôcť rozhodnúť sa, čo robiť najbližšiu sobotu.
Po návšteve opusteného maďarského vlakového depa, sa dnes vydávame na prieskum ďalšieho opusteného objektu na maďarskom území. Tento krát je to veľký areál bývalej vojenskej základne v pohraničnej dedine Bezenye.
Popred auto nám lietajú tisíce snehovo-bielych motýľov, obklopujú nás krásne zelené trávnaté kopce siahajúce skoro do 3000 m.n.m. a pred nami sa zjaví malá dedinka, plná domov a veží z kameňa. Vitajte v národnom parku Svaneti.
Po návšteve jazera Sevan a vytlačení auta na sopku Yeratumber sme sa prepravili do hlavného mesta Arménska - Jerevanu. A práve toto mesto bolo jedným z najväčších prekvapení výletu. Čakal som taký malý Yangon, no to sa nekonalo.
Z Gruzínska nateraz odchádzame, aj keď ešte sa do neho plánujeme vrátiť. Smerujeme do Arménska. Zase raz si uvedomíme krásu Schengenu a zažijeme jeden z najkrajších zážitkov na mieste, o ktorom sme doteraz ani netušili.
Opustené nemocnice majú pre mňa špeciálne strašidelnejšiu atmosféru, keďže si často predstavujem to najhoršie, čo sa tam mohlo diať. O to viac ma vzrušovala predstava opustenej psychiatrie v Bytčici. A tak sme sa tam vybrali.
Posledné dni sme sa túlali po celkom odporných mestách ako Kutaisi alebo Chiatura. Tentokrát je naším cieľovým mestom Tbilisi, ktorému veríme oveľa viac. Na jednu stranu naše očakávania splnilo, no na tú druhú ... veď uvidíte