Som softvérový vývojár, cyklista, bežec a rád sa flákam kade tade - teda cestujem. Cestovanie mi predovšetkým ukazuje to, aký je svet naozaj a búra mi moje spoločnosťou nanútené predstavy. Na rozdiel od veľa iných, väčšinou necestujem primárne ani za prírodou ani za pamiatkami. Najradšej chodím tam "kde nič nie je" alebo tam, "kde ma zabijú". Pretože práve tam je to najkrajšie (a najväčšia sranda). Aj preto na mojom blogu nenájdeš tipy, ktorý hotel na Malorke je najlepší. Nájdete tu skôr sarkasticky ladený opis situácii, ktoré mi niečo ukázali alebo popis miest, ktoré na mňa zapôsobili a nie sú turisticky známe. Milujem progres a neznášam mainstream. Zoznam autorových rubrík: Irán 2018 - krajina inflácie, Myanmar 2019 - domov budhizmu, Transsibírska magistrála 2020, Gruzínsko & Arménsko 2019, 60 dní v Kanade (2017), Cestovateľské jednorázovky, Múdrosti, Opustené miesta, Post-covidová Čína 2023, Japonsko 2024
Dva dni na asi turisticky najznámejšom bode Transsibírskej magistrály boli super, no teraz sa nám zažiadalo objaviť ešte niečo neturistické. Tam, kde nikoho nenapadne vystúpiť, lebo 'tam nič nie je'. Práve takým miestom je Amazar.
Po jednom dni a dvoch nociach vo vlaku sme dorazili do Irkutsku. Vonku je -19 °C a pri tomto lahodnom počasí sa vyberáme ku Bajkalskému jazeru. Okrem toho, konečne vidím pravú ruskú jazdu autom a dozvedám sa o živote miestnych.
Posledné dva dni a tri noci sme strávili vo vlaku medzi Moskvou a Novosibirskom. Teraz máme asi 14 hodín na objavovanie mesta Novosibirsk. Problém je len to, že teplomer ukazuje -15 °C. Nasadiť čiapky, palčáky a ide sa
tdm, tdm, tdm 5 dní a 9 nocí. Keď vystúpiš, treskúca zima. Presne toto bolo to, na čo sme sa chystali niekoľko rokov a teraz vyrážame. Vydali sme sa vlakom cez Sibír zistiť, čo je to tá známa ruská zima.
