Som softvérový vývojár, cyklista, bežec a rád sa flákam kade tade - teda cestujem. Cestovanie mi predovšetkým ukazuje to, aký je svet naozaj a búra mi moje spoločnosťou nanútené predstavy. Na rozdiel od veľa iných, väčšinou necestujem primárne ani za prírodou ani za pamiatkami. Najradšej chodím tam "kde nič nie je" alebo tam, "kde ma zabijú". Pretože práve tam je to najkrajšie (a najväčšia sranda). Aj preto na mojom blogu nenájdeš tipy, ktorý hotel na Malorke je najlepší. Nájdete tu skôr sarkasticky ladený opis situácii, ktoré mi niečo ukázali alebo popis miest, ktoré na mňa zapôsobili a nie sú turisticky známe. Milujem progres a neznášam mainstream. Zoznam autorových rubrík: Irán 2018 - krajina inflácie, Myanmar 2019 - domov budhizmu, Transsibírska magistrála 2020, Gruzínsko & Arménsko 2019, 60 dní v Kanade (2017), Cestovateľské jednorázovky, Múdrosti, Opustené miesta, Post-covidová Čína 2023, Japonsko 2024
Popred auto nám lietajú tisíce snehovo-bielych motýľov, obklopujú nás krásne zelené trávnaté kopce siahajúce skoro do 3000 m.n.m. a pred nami sa zjaví malá dedinka, plná domov a veží z kameňa. Vitajte v národnom parku Svaneti.
Po návšteve jazera Sevan a vytlačení auta na sopku Yeratumber sme sa prepravili do hlavného mesta Arménska - Jerevanu. A práve toto mesto bolo jedným z najväčších prekvapení výletu. Čakal som taký malý Yangon, no to sa nekonalo.
Z Gruzínska nateraz odchádzame, aj keď ešte sa do neho plánujeme vrátiť. Smerujeme do Arménska. Zase raz si uvedomíme krásu Schengenu a zažijeme jeden z najkrajších zážitkov na mieste, o ktorom sme doteraz ani netušili.
Posledné dni sme sa túlali po celkom odporných mestách ako Kutaisi alebo Chiatura. Tentokrát je naším cieľovým mestom Tbilisi, ktorému veríme oveľa viac. Na jednu stranu naše očakávania splnilo, no na tú druhú ... veď uvidíte
Kutaisi nám včera poriadne zdvihlo adrenalín svojou dopravnou infraštruktúrou, ale ukázalo nám aj neopísateľný pokoj čajovej plantáže. Dnes nám Gruzínsko ukáže, ako vyzerá zhmotnená depresia.
Rozmýšľali ste nad tým, čo by ste mohli robiť, keby ste šmarili s prácou? Napríklad zobrať sa do mesta, kde je každá druhá budova opustená, cesty vyfrézované až na zeminu (okrem kanálov) a začať tam pestovať čaj? Prečo nie?
