Som softvérový vývojár, cyklista, bežec a rád sa flákam kade tade - teda cestujem. Cestovanie mi predovšetkým ukazuje to, aký je svet naozaj a búra mi moje spoločnosťou nanútené predstavy. Na rozdiel od veľa iných, väčšinou necestujem primárne ani za prírodou ani za pamiatkami. Najradšej chodím tam "kde nič nie je" alebo tam, "kde ma zabijú". Pretože práve tam je to najkrajšie (a najväčšia sranda). Aj preto na mojom blogu nenájdeš tipy, ktorý hotel na Malorke je najlepší. Nájdete tu skôr sarkasticky ladený opis situácii, ktoré mi niečo ukázali alebo popis miest, ktoré na mňa zapôsobili a nie sú turisticky známe. Milujem progres a neznášam mainstream. Zoznam autorových rubrík: Irán 2018 - krajina inflácie, Myanmar 2019 - domov budhizmu, Transsibírska magistrála 2020, Gruzínsko & Arménsko 2019, 60 dní v Kanade (2017), Cestovateľské jednorázovky, Múdrosti, Opustené miesta, Post-covidová Čína 2023, Japonsko 2024
Naša cesta Iránom sa pomaly blíži ku koncu. Ostáva nám presun zo Shirazu do Teheránu, kde nás už čakajú naši priatelia, tzv. Sadeghi a Mahdi. Irán ale nezostane nič dlžný svojej povesti a prekvapuje nás do posledných minút.
Od mesta Shiraz sme očakávali, že bude najviac náboženským mestom na našej ceste. O to viac nás prekvapilo, keď sme boli ponúknutí vínom a marihuanou. Zároveň sa naše predstavy o náboženskom meste naplnili. Ako to je možné?
Po silných zážitkoch v Teheráne a Isfaháne sa presúvame ďalej. Navštívime púšť pri Naine so sprievodcom, od ktorého sa dozvieme viac ako by sme čakali. Vďaka nemu sa dostaneme do Yazdu, kde zažijeme ešte viac z iránskej kultúry.
Postupne si zvykáme na to, ako veci v Iráne (ne)fungujú, na teplo a sucho. Čaká nás druhý deň v Teheráne a následný presun do Isfahánu. Tam zažijeme asi najabsurdnejší sled udalostí v našich životoch.
Napriek odporúčaniu všetkých známych vykašľať sa na to vyrážam do, podľa našich médií, nebezpečnej, šialenej až teroristickej Islamskej Iránskej republiky. Prvý kontakt s ňou mi hneď vyrazí dych, kam sme to preboha prišli?
