Založili ho ešte v roku 1959, svoj vrchol fungovania prežilo v deväťdesiatych rokoch, keď zamestnávalo skoro tristo ľudí.
Depo slúžilo na opravu rušňov, údržbu a čistenie pantografových súprav a rušňovodiči tam mali svoje bývanie.
Tesne pred rozdelením železníc depo inovovali a zakryli 115 metrov dlhú kolaj.
Pantografové súpravy sa mohli udržiavať a opravovať pod strechou. Svojho času bolo rušňové depo v Trnave jediným, kde sa dali pod strechou opravovať aj dlhšie súpravy.
Rozdelenie železníc a úpadok železničnej dopravy spôsobil rýchly koniec depa. Dnes sa ŽSR, Cargo a ZSSK neviedia dohodnúť, komu ruiny patria. Depo preto ostáva opustené aj naďalej.
Takto vyzeralo ešte počas jeho fungovania na prelome milénia.



Čo sme v areáli depa našli my, si môžete pozrieť na nasledujúcich okomentovaných fotografiách.





















Ak ťa tento blog zaujal, odporúčam ti aj blog o našej návšteve cintorínu vlakov v Budapešti, ktorá bola plná adrenalínu.
Ak chceš viac obrázkov, videií a informácií, ktoré sa do blogu nedostali, sleduj moju Facebook stránku na https://www.facebook.com/helmutravel/.
Zdroj faktografických informácii: https://mytrnava.sme.sk/c/7028780/kedysi-tam-pracovalo-tristo-ludi-dnes-su-z-trnavskeho-depa-iba-ruiny.html